Skupina Folk&Bass Orchestra nie je pre poslucháčov Rádia_FM neznámym pojmom. Ich pesnička Psíček a mačička sa pred časom objavila aj v Demovnici, neskôr sa mihli ako koncertná kapela na Drienku aj na Pohode, a tohto roku im konečne vyšiel debutový štúdiový album s názvom Vol. 1, ktorý v polovici novembra oficiálne pokrstili v bratislavskom Kulturáku. Michala Veselského poznáte z Vetroplachu alebo La3No Cubano, Juraja Dufeka zo Spojených hukov Slovenska a ďalších projektov a Roba Sedílka zrejme vôbec, lebo ten nerád stojí na pódiu, namiesto toho doma vyrába loopy a beaty.
Na debutovom albume Folk&Bass Orchestra je na prvé počutie jasné, že na ňom hrajú chlapci, ktorí sa dobre vyznajú vo folklóre, ale jeho elektronická časť osobnosti nadväzuje pre zmenu na domáce tradície typu This Is Kevin. Úryvky ľudových piesní a melódií sú popretkávané do nových vzorov patchworku, ktorý si cez seba rada prehodí aj unavená tanečnica z tanečného domu na konci roku 2018. Nájdete tu vysamplovanú napríklad Máriu Brdársku-Janošku z Rejdovej v skladbe Ide kačor, či Zboroňovcov z Oravskej Polhory v piesni Moja mamka co mjala, či dokonca legendárneho choreografa Lúčnice Štefana Nosáľa v pesničke nazvanej Džungľa neoraná drumbajz.
Prístup trojice Dufek, Sedílek a Veselský k folklóru je naozaj neortodoxný, ale nezabúdajú pritom ani na klasické nástroje. Okrem samplov, beatov, loopov, syntiakov či tereminu na albume počuť aj marimbu, ozembuch a drumbľu, či tradičné slovenské aerofóny: gajdy, píšťaly, fujary, šalmaje a klarinet. Niektoré pôvodné melódie sa pod tučnou elektronickou duchnou ukryli tak dôkladne, že by ich tam ani vlastná mater nenašla. Na albume však nevládne iba folklór krížený s drum´n´bassom, počuť tu aj iné elektronické štýly. Mimoriadne zaujímavo znie napríklad kombinácia elektronických zvukov so šalmajom v skladbe Nu Turek, či s klarinetom v atmosféricky filmovej kompozícii Klarineta tereminová. Mimochodom, práve názvy piesní sú jednou z mála vecí, ktoré možno albumu vyčítať – väčšina z nich pôsobí dojmom, ako keby sa z provizórnych poznámok stali definitívne názvy.
Aj fyzická podoba albumu je veľmi elegantná – ručne lisovaný biely papier s plastickým písmom si možno pohladkať, muzika na ňom zasa pohladí uši. Možno iba tí, ktorí nemajú radi zvuky gájd, môžu byť trochu nesvoji pri skladbách ako Gajdošská či Dufekova cifra – opatrná, ale vo väčšine prípadov gajdy iba figliarsky vykúkajú z hustého elektronického krovia. Koniec koncov, v tejto časti Európy sa niekoľko storočí krepčilo hlavne pri gajdošskej muzike, tak prečo by sa na začiatku toho 21-ého nemohlo krepčiť na zvuky Folk&Bass Orchestra! Obzvlášť, keď jesenné koncerty s rytmickou dvojicou bratov Brunovských (bicie a basgitara) ukázali, že hoci ide do veľkej miery o hudbu postavenú na elektronických zvukoch, výborne funguje aj naživo. Už teraz tešíme na Vol. 2.
