Zo súboja albumových noviniek týchto dní mohla vyjsť víťazne v konkurencii takých mien ako Thom Yorke, Dead Can Dance či The Prodigy len jedna: nová platňa hudobníčky pôsobiacej v Los Angeles - Julie Holter. Nasledovník štúdiového albumu Have You in my Wilderness z roku 2015 a minuloročného koncertného nazvaného In the same Room, vyšiel pred pár dňami na značke Domino.
Je jasné, že Julia Holter si robí čo chce. A je tiež jasné, čo nechce – nechce byť zviazaná konvenciami popmusic, dokonca ani jej menšinových okrajov. Dokonca sa zdá, že nechce byť ani pesničkárkou, a už vôbec nie tým mohutným ženským hlasom, s ktorými sa v posledných rokoch akoby pretrhlo vrece, až má človek niekedy pocit, že počuje vlastne naraz Annu Calvi, Florence, St. Vincent aj Sharon Van Etten.
Julia Holter je inde – má oveľa bližšie k experimentálnej a tzv. súčasnej vážnej hudbe, než k tomu čo bežne počujeme ako "ženský hlas". Jej snaha nájsť niečo nové a aj to vyjadriť, a za každú cenu, je obdivuhodná. Aj keď na sladkú odmenu musí poslucháč niekedy čakať veľmi trpezlivo. Takmer 90 minút novinky Aviary ukazuje Juliu Holter ako veľmi šikovnú a skladateľsky zrelú osobnosť, zároveň ako ženu-tvorkyňu, plnú pochybností o sebe aj o svete.
„Vo svetle udalostí, vnútrorných aj vonkajších podnetov, je tak veľmi ťažké pre človeka nájsť nejaký pevný bod. Preto je tento album aj o tom, ako sa vyrovnávam s kakofóniou toho všetkého,“ hovorí o novinke Aviary Julia Holter. Novinári mienkotvorných médií sa zhodujú v tom, že album je síce krásny, ale miestami možno až príliš smutný, temný, a na poslucháča kladie veľké nároky. Asi najlepšie album zhrnul prekvapivo magazín Q, keď napísal, že “nie je to ľahké počúvanie, ale rozhodne excelentné”.
Doplňme, že Aviary vznikol prevažne v domácom štúdiu Julie Holter a s nahrávaním jej vypomohli za sláčikovú sekciu Dina Maccabéé a Andrew Tholl, trubkárka Sarah Reid, kontrabasista Devin Hoff, perkusionista Corey Fogel a hráč na syntetizéry Tashi Wada.
