Atómy plávajú priestorom v úplnom tichu, i keď občas dostanú amok. Asi takto možno charakterizovať debut hviezdnej pätice Atoms For Peace.
Atómy plávajú priestorom v úplnom tichu, i keď občas dostanú amok. Asi takto možno charakterizovať debut hviezdnej pätice Atoms For Peace. Ak je totiž niečo na tejto novinke výrazné, tak je to všadeprítomný rešpekt k tichu.
Predchádzajúci pondelok patril novinke Nicka Cavea. Tento zas debutu AMOK od novej superskupiny Thoma Yorka. V kapele, ktorá pôvodne vznikla ako sprievodná pre jeho sólový album The Eraser, nájdeme basgitaristu Flea z Red Hot Chilli Peppers, producenta Radiohead Nigela Godricha, bubeníka Becka a R.E.M. Joea Waronkera a perkusionistu Maura Refosca. Spoluprácu si otestovali na dvoch minuloročných singloch. Samotný AMOK vznikol po trojdňovom „džemovaní“ v štúdiu a následnej postprodukcii v počítačoch Thoma Yorka a Nigela Godricha.
Ak niekto očakával, že spojenie Thoma Yorka s Fleom z Red Hot Chili Peppers prinesie odklon od experimentálneho rocku k odvážnej funky fúzii, musí byť sklamaný. Už účasť dlhoročného producenta Radioheadu, Nigela Godricha, naznačovala, že pôjde skôr o jemné odklonenie od zaužívaného štýlu, než o revolučné zmeny. Nie je to ani návrat do The Bends obdobia Radioheadu. Nahnevanej rockovej gitary takmer nieto. Zvukovou esenciou novinky je skôr glitchová rytmika a kombinácia živých nástrojov s elektronikou, čo vzdialene pripomína album Kid A.
Máme tu teda deväť skladieb v duchu ľahko experimentálnej elektroniky, ktoré drží pohromade nezameniteľný Yorkeov vokál a melodická príbuznosť. Problémom je prílišná príbuznosť k zvuku Radioheadu. Naopak pozitívom tanečnosť viacerých trackov. Táto tendencia sa objavila už na poslednom albume Radioheadu The King of Limbs, a iste poteší budúcich remixérov. Zaujala aj snaha Yorka spievať trochu inak, akoby utlmenejšie, než sme uňho zvyknutí.
Album výborne drží pokope a nepotrebuje výrazný hit. Osobitným zážitkom sa stáva v momente, keď ho pozorne počúvame na kvalitných slúchadlách. Vtedy vystúpia do popredia atraktívne detaily bez potreby veľkých melodických gest. I keď nedosahuje emocionálnu silu a inovatívnosť najsilnejšieho albumu Radiohead z posledných rokov, In Rainbows, snaha Thoma Yorka posúvať sa neustále dopredu dopadla lepšie, než na poslednej dosť nevýraznej doske Radioheadu, The King of Limbs. Máme sa teda na Pohode na čo tešiť.
