Je rodák z Michiganu, melancholik a miluje čierny humor. Vyhrabal sa z drogovej závislosti, založil si kapelu Czars a podpísal zmluvu s nezávislým labelom Simona Raymonda z Cocteau Twins. Po jej rozpade na 5 rokov stratil o hudbu akýkoľvek záujem. Nedávno sme ho v rubrike Album týždňa mohli počuť ako časť projektu Creep Show. Dobre mu to ide s klavírom aj synťákmi. Aktuálne mu skrátka ide karta. Volá sa John Grant.
„Kým predošlý album z roku 2014 bol len o mne, tento je absurdnostiach života ako takého,“ stručne charakterizuje svoju novinku Grant. Hudobne sa posunul k o čosi syntetickejšiemu zvuku, avšak stále s vrelou, úprimnou výpoveďou. Medzi svojich favoritov radí ako Carpenters, tak aj Devo či Einstuerzende Neubauten. „Myslím, že toto je najlepšia muzika, akú som kedy urobil. Bolo veľmi ťažké ju spraviť, ale zároveň, ak nerátam Vianoce a hračkárskych dinosaurov, najpríjemnejšie strávený čas. Nahrávať v malých štúdiách v Cornwalle a Texase bolo veľmi príjemné,“ uviedol pre Guardian John Grant.
„Každým novým albumom objavujem samého seba viac a viac. A zakaždým som bližšie k tomu, čo mám v hlave a túžim nahrať,“ povedal o svojej novinke John Grant. Ten človek, ktorý písal pre Robbieho Williamsa a zároveň sa stal najlepším interpretom na podujatí, ktoré bolo poctou Scottovi Walkerovi v rámci BBC Proms. Ale Grant je aj človek, ktorý neváha hovoriť o svojich zdravotných problémoch: „Väčšinou tieto veci len tak visia vo vzduchu, ale ja neviem prečo ich nepomenovať. Prečo by som sa nemal postaviť na pódium a nepovedať publiku, že som HIV pozitívny alebo že mám depresie?,“ rečnícky sa pýta John Grant.
Islamský štát, brokolica, videohry, šikana na škole, Chelsea Manning aj smrť matky – John Grant je aj na svojom štvrtom albume majstrom absurdností a veľmi skrytých významov. Hudobne je, podľa vlastných slov, konečne presne tam, kde chcel vždy byť. Zjednodušene povedané, pohybuje sa niekde medzi Thomasom Dolbym a Sebastianom Telliérom, najmä v rýchlejších číslach.
Grant si dal k 50-tke skvelý album. Bez vaty či slepého nasledovania komerčne úspešných trendov. V jeho pesničkách je dosť hudby aj na viacnásobné počúvanie, a čo je v dnešnej popmusic hádam najväčšou vzácnosťou – hudbu sa oplatí počúvať približne rovnako ako texty. Nie vždy ide o jednoduché počúvanie, ale čo je na dnešnom živote už len jednoduché?
