Aj ja som patrila medzi tých, ktorí sa pred dvomi rokmi vytešovali z jej prvého mixtejpu, plného pokojného, zmysluplného rapu a pekných, soulom aj jazzom ovplyvnených hip-hopových beatov. Noname mala vtedy 24 rokov a vo svojom rodnom Chicagu sa kamarátila s takými rappermi, ktorých obdivujeme pre podobný prístup k hudbe – so Sabom či Chanceom (The) Rapperom. Potom sa však presťahovala do L.A., spoznala nových ľudí, stratila panenstvo a nabrala trochu sebavedomia, ktoré jej v konečnom dôsledku dovolilo viac sa otvoriť. V živote mladej ženy sú to dostatočne veľké zmeny na to, aby sa odrazili aj v jej pracovnom živote, bez ohľadu na to, že predchádzajúci počin vydala len pred dvomi rokmi.
Tak, ako to bolo v prípade mixtejpu Telefone, aj svoj oficiálny debutový album si Noname vydala sama. A aj tu sa môžeme tešiť z príjemnej zmesi rapu, soulu a jazzu – ktoré by síce mohli viesť umelca k jednoduchým, zaužívaným aranžmánom, no naštastie, nie je to prípad albumu Room 25. Hudba je tu miestami až filmová, rovnako ako L.A., mesto, v ktorom Noname strávila posledné obdobie svojho života a v ktorom sa rozhodla nespoliehať výhradne na svojho spolurodáka, producenta a multiinštrumentalistu Phoelixa. Namiesto toho si prenajala menší, 12-členný orchester, ktorý, ako priznáva, ju finančne zruinoval. No stálo to za to! Filmová atmosféra niektorých skladieb vynikajúco dopĺňa texty, plné filmových odkazov – a tiež obrazov, ktoré Noname spoľahlivo vytvára svojimi slovami aj v cudzích hlavách.
Ak je niečo, čo skutočne oddeľuje tento album od predchádzajúcej tvorby Noname, je to charakter jej textov. Písať písala dobre aj predtým, dá sa povedať, že Noname je prirodzený rozprávačský talent, vďaka ktorému si prídu na svoje aj tí, ktorí vedia po anglicky. Nový album sa však vyznačuje ďalšou nadstavbou – vtipom! Sama Noname to pripisuje tomu, že posledné obdobie strávila s komikmi. A vie si urobiť srandu aj zo seba. Po tom, ako stratila panenstvo ako 25-ročná, nazvala svoj album Room 25. A vo svojich textoch použila slovíčko „pussy“ toľkokrát, aby z neho spravila plnohodnotnú postavu príbehu – takú, z ktorej sa dobre uťahuje.
Noname je na novom albume naozaj až prekvapivo prístupná. Bez prikrášľovania rapuje o sebe, o svojom prvom nevydarenom vzťahu, mužskom egu, živote a smrti, ale aj klasických témach rapových albumov – policajnej brutalite, súčasnej americkej spoločnosti či politike. A veľmi úprimná je aj v rozhovoroch. Po tom, čo priznala stratu panenstva v dvadsiatich piatich, prezradila aj to, že nový album vydala najmä kvôli peniazom – pretože už nedokázala ďalej platiť nájom. Koľko hudobníkov, dokonca rapperov, priznalo niečo podobné?
Room 25 je na konci dňa úprimným, dobrým projektom. Namiesto kvantity sa tu investovalo do kvality. Namiesto zbytočne dlhého, 15+ trackového rapového albumu spravila Noname album, ktorý má 11 skladieb. 35 minút. Namiesto nekonečných, priemerných textov napísala do každej skladby jednu „dvanástku“ či „šestnástku“ plnú metafor a myšlienok. Tie obložila podobne vyzývavými refrénmi a nadmieru príjemnou hudbou – a voilá, silný hip-hopový album je na svete! Niekedy to môže byť aj také „jednoduché“.
