Zaujali v podstate hneď, ako sa dali dokopy – pred siedmimi rokmi, veľmi mladí a veľmi talentovaní. Vzišli z hip-hopovej formácie Odd Future, ktorá v tom čase zažívala boom. Ten čakal The Internet v roku 2015, keď vydali svoj tretí, skvelý album Ego Death. Najmä spolupráca s Kaytranadom „Girl“ sa dostala až medzi mainstreamovo založených ľudí, a to nielen v zahraničí, ale aj na Slovensku (čo je v podstate ďalší level). Potom sa rozhodli venovať sólovým projektom. Na začiatku roka 2017 ich vydali v priebehu pár týždňov až traja členovia. Najviac pritom zaujali Matt Martians a Steve Lacy, ktorí zrazu ukázali, čo v nich je. Ich rukopis znel vynikajúco aj v spolupráci s hlavnou speváčkou kapely Syd (skladba „Dent Jusay“) či iných umelcov („Just a Stranger“ s Kali Uchis). Mnohí sme teda boli zvedaví, ako bude znieť nový album The Internet.
The Internet sú sympatickí napríklad tým, že sú mladí a soulový svet im leží pri nohách – za normálnych okolností vieme, kam by takáto kombinácia poviedla, no oni si ani na novom albume nejdú cestami trendov, radšej sú muzikálni a úplne svojskí. A sympatická je aj ich záľuba v divných melódiách, ktoré znejú, ako keby si ich niekto v rozšafnej nálade vymyslel pod sprchou – s vedomím, že to nezačuje nikto iný. Tento rukopis patrí najmä mužskej časti osadenstva, ktorá, žiaľ, nakoniec nedostala príliš veľa priestoru na mikrofóne. Hlavná speváčka Syd obľubuje skôr jednoduché, klasické rnb melódie, známe už z 80. – 90. rokov, čo nemusí byť na škodu, ale o čo osviežujúcejšie a vzrušujúcejšie by boli častejšie stretnutia týchto klasických a harmonických melódií, s tými zvláštnymi, uletenými, takmer až dishamornickými!
Napriek tomu, že album sa počúva veľmi príjemne, pre niektorých môže byť aj sklamaním pre absenciu hitov, zapamätateľných skladieb, ktoré sme si v posledných rokoch našli v sólových tvorbách členov The Internet, ale aj na ich predchádzajúcom spoločnom albume. Navyše, už na vlaňajšom sóle Syd bolo zrejmé, že viac sa jej hodí spievanie v nižších polohách, v ktorých je jej hlas výraznejší a prejav omnoho viac definovaný. Syd však stále trvá na spievaní vo vysokých polohách, nižšie ho položila asi len v dvoch skladbách („NextTime /Humble Pie“, „Wanna Be“).
Nový album The Internet sa oplatí počúvať najmä pre jeho hudobné prevedenie – je to nenáhlivá, oddychová, trochu nepredvídateľná zmes živých nástrojov a elektronických zvukov, z ktorej vytŕčajú tie živé, v niektorých momentoch až na hranici jamujúcej kapely bez speváka. Opäť veľmi poctivý prístup k hudbe, nezaťaženej lipnutím na trendoch, úspechu či účtoch. Aj tu by som však miestami potrebovala počuť viac tej mladíckej energie, ktorú títo ľudia v sebe majú a ktorú, ako sme už počuli v minulosti, aj dokážu použiť.
Pravda je, že The Internet majú pred sebou ešte nejakú cestu, kým sa stanú dokonalou kapelou. Prednedávnom si ich bolo pozrieť niekoľko mojich kamarátov –milovníkov hudby. Napriek tomu, že sú fanúšikmi The Internet, vrátili sa z koncertu sklamaní, s vyjadreniami typu „oni to naživo nevedia“, „je to garážová kapela“. Neviem, nebola som tam. Ale aj album Hive Mind sa miestami potkýna. Netvrdím, že je zlý, práve naopak, je to veľmi slušný album, kde v podstate všetko zapadá do seba. No neviem sa zbaviť pocitu, že nevyužíva všetok potenciál, ktorý má v kapele. Škoda, možno nabudúce.
