Samozrejme, že v rubrike Album týždňa s chuťou mapujeme aj zákutia tej tvrdšej a temnejšej gitarovej hudby. Tá sa u nás hrá najmä v pondelok večer od dvadsiatejdruhej v programe Headbanger_FM, ale vychádza množstvo nahrávok, ktoré spĺňajú aj kritériá denného vysielania a nevystrašia hlukom či agresivitou nepripraveného fanúšika úplne inej hudby.
Áno, mohli by sme sa rozprávať o nových Nine Inch Nails, aj album od švédskych Ghost by stál za zváženie, rovnako tak novinku od Zeal & Ardor by ste možno zvládli ako pozvánku na tohtoročnú Pohodu. Je toho viac, ale zo všetkého najvýraznejšie za ostatné dva mesiace vyčnieva album Eat The Elephant od superskupiny A Perfect Circle. Jemu sa budeme v našom vysielaní celý týždeň.
A Perfect Circle vznikli v roku 1999, keď Maynard James Keenan, spevák slávnych Tool, unavený a zničený z právnych ťahaníc kapely na konci 90. rokov navrhol spoluprácu vtedy ešte neznámemu gitarovému technikovi Billymu Howerdelovi. Výsledkom boli dva fantastické albumy – Mer De Noms v roku 2000 a Thirteenth Step o tri roky neskôr. V roku 2004 nasledovala špeciálna nahrávka k americkým prezidentským voľbám s názvom Emotive, aby v nasledujúcom roku A Perfect Circle rozhodli uložiť všetky svoje aktivity k ľadu.
V roku 2008 sa začínajú objavovať správy, že kapela nie je mŕtva, no musíme čakať ďalšiu dekádu, kým po dlhotrvajúcich snahách o oživenie a zdĺhavom tvorivom pnutí celkom šokujúco vychádza veľmi silný nový singel The Doomed.
Ten nie je typickým zástupcom zvuku a aranžmánov na novom A Perfect Circle, má možno najviac spoločného s tvorbou Tool, ktorej sa Eat The Elephant inak veľmi úspešne na míle ďaleko vyhýba. Mimochodom, Tool, na ich novinku čakáme už viac než dvanásť rokov a optimistické správy hovoria o tom, že možno na budúci rok by sa niečo mohlo udiať.
Nový album od A Perfect Circle neodporúčam počúvať a vnímať ako ďalšiu radovku kapely. Ubehlo už príliš veľa času od tej predchádzajúcej, toto sú už vlastne úplne iní muzikanti, iné osobnosti, iní ľudia – zrelší a dospelejší a za tie roky nezaháľali. Tvorili, vydávali a koncertovali. Naozaj je dôležité vnímať Eat The Elephant skôr v kontexte tvorby formácií Puscifer či Ashes Divide. A samozrejme aj s ohľadom na spoluprácu s producentským esom menom Dave Sardy. Je podpísaný pod kolaboráciami s výraznými značkami ako Oasis, Marilyn Manson, Wolfmother, LCD Sound System či Band Of Horses a určite aj jeho zásluhou sa na novom albume od A Perfect Circle nachádza jedna z najchytľavejších a najlepších popových skladieb v tomto roku – pôvabná hymna k Stopárovmu sprievodcovi galaxiou So Long, And Thanks For All The Fish.
Maynard James Keenan sa do nového albumu A Perfect Circle naozaj neuveriteľne oprel. Má na svedomí úplne všetky spevové linky, jeho hlas je skutočnou ozdobou nahrávky, ešte nikdy neznel takto rôznorodo, emotívne a naliehavo. Zvlášť vyniká pri citlivých klavírnych aranžmánoch a jemných Howerdelových gitarových linkách. Keenan žiari aj ako textár; Eat The Elephant je odpoveďou vnímavého umelca na život v trumpovskej Amerike. Sociálne problémy, náboženské pokrytectvo, problémy so zbraňami a útokmi šialených strelcov – to všetko je tu zachytené v znepokojivo krehkom a jemnom zvukovom obale. Nechýbajú skladby, ktoré sú reakciou na úmrtia slávnych ľudí, jednu z prvých verzií titulnej skladby má dokonca na svedomí nebohý Chester Bennington z Linkin Park.
Aj napriek tomu, že v prípade Eat The Elephant môžeme hovoriť o veľmi netypickej nahrávke v diskografii A Perfect Circle, je prijímaná veľmi pozitívne. V priemernom hodnotení zatiaľ obdržala 68 bodov zo 100 možných naprieč svetovými recenziami. Novinári a odborníci oceňujú zrelosť, vyspelosť, Maynardov pestrofarebný vokálny prejav a netradičné riešenie gitarových aranžmánov. Fajnšmekri sú nadšení z najnovších koncertov kapely, správy z Berlína hovoria o úplne fantastickej show. A Perfect Circle sa na jeseň opäť vrátia do starej dobrej Európy – vidíme sa vo viedenskej Stadthalle.
