Doma sú rovnako v New Yorku ako kdekoľvek inde na svete, debutovali v roku 2004 a vždy patrili k tomu zaujímavejšiemu, čo neukotvené nulté roky ponúkli. Aktuálne sú späť s novým albumom po siedmich rokoch. Vraj ich prebudil nový americký prezident, ale nielen on. Gang Gang Dance nahrali skvelý album Kazuashita, album o čo viac textovo súčasný, o to viac hudobne eklektický.
„Pripadáme si, ako keby nás po rokoch prepustili z basy. Pri predošlom albume som ešte nemal smartphone a vôbec som neriešil sociálne médiá. V podstate ich neriešim ani dnes, len vnímam, ako veci fungujú celkom odlišne. Inklinujem ale skôr k svetu pred nimi,“ prezradil nedávno pre Stereogum Josh Diamond a speváčka Lizzy Bougatsos pokračuje: „Keď zvolili Trumpa, zrazu som si uvedomila, že ma to ťahá do mesta, k ľuďom, zapájala som sa do rôznych aktivít, dokázala som hovoriť s cudzími ľudmi. Dovtedy som s tým mala celkom problém. Ten Babylon rozmanitosti problémov, do ktorých sme sa dostali, ku mne prehovoril celkom jasne, musela som,“ opisuje prebudenie kapely do sveta po Trumpovi speváčka Gang Gang Dance Lizzy.
Kým texty sú s názorom a angažované, hudba si síce ulietava žánrovo rôznymi smermi, jedno má však spoločné: je to po veľmi dlhom čase album, pri ktorom presne viete, prečo vyšiel na značke 4AD. Má atmosféru jej starších albumov z 80. rokov, čiže z čias, kým prišli Pixies, ktorí od podlahy zvukovú rozmanitosť zošmirglovali. „Máme dokonca pieseň, ktorú sme si pracovne nazvali „tá 4AD pieseň“, potom sme ju volali „Enya song“, lebo má také ezoterické sample, napokon sa z nej vykľula pesnička akoby z repertoáru Eddie Brickell,“ komentujú príbuznosť so starším zvukom vydavateľstva Gang Gang Dance.
Recenzenti sa zhodujú v tom, že kapela na čele so spievajúcou Lizzy asi vytvorila magický svet, v ktorom nemusíme akceptovať všetko, sem-tam sa trojica pohybuje na hranici gýča a hudobnej banality, keď nás berie kamsi na Baleárske ostrovy, meditovať k tibetským mníchom alebo na dovolenku do Grécka, ale v zásade je koncept komentovania sveta textami a zvukovými obrazmi formou akéhosi djského setu bez toho, aby nám do hlavy kontinuálne dupotal 4/4 rytmus, dobrým nápadom. A navyše, Lizzy miestami naozaj pripomína inú Liz – Fraserovú, z Cocteau Twins, a tých naozaj nie je dôvod nemilovať.
Ešte jedna pieseň si zaslúži samostatnú zmienku – J-Tree. „Koluje mi v žilách indiánska krv, takže je samozrejmé, že sa zaujímam o všetko okolo hnutia Standing Rock, kmeňa Siouxov, a aj preto na našej nahrávke hovorí Shiyé Bidzííl, aj preto hovorí o protestoch proti ropovodu cez posvätné územia v Dakote,“ hovorí speváčka Lizzi Bougatsos.
