Album týždňa: The Excitements - Sometimes Too Much Ain´t Enough

Album týždňa: The Excitements - Sometimes Too Much Ain´t Enough

Katalánska kapela z roku 2013, ktorá znie ako americká z roku 1963? Toto nie je revival, ale priam prevtelenie!

Na prelome septembra a októbra vyšiel v Španielsku album, ktorý vás hravo prenesie v čase i v priestore do USA na začiatku 2. polovice 20. storočia. Členovia kapely The Excitements, ktorá vznikla na konci roku 2009 v Barcelone, napriek svojej krátkej existencii hrajú to najoldschoolovejšie r´n´b, aké si len viete predstaviť. Ich album znie ako klasické nahrávky z amerického labelu Stax – Otis Redding, Wilson Pickett či Booker T and the MG´s, ale pri ich muzike poriadne poskočí aj srdce fanúšikov Jamesa Browna, Etty James či Ikea a Tiny Turnerovcov. The Excitements jednoducho vyzerajú aj znejú ako keby ich do 21. storočia preniesol stroj času.

Prvý album The Excitements vyšiel v roku 2011, volal sa rovnako ako kapela a obsahoval dvanásť štandardov aj rarít amerického r´n´b a soulu z druhej polovice 60. rokov 20. storočia. Na tohtoročnom albume sú už iba štyri prevzaté piesne, zvyšných osem skladieb zložili členovia skupiny alebo ich kamaráti, napríklad Eric Bosser, gitarista a spevák španielskej skupiny The Meows, zakladateľ labelu Penniman Records, na ktorom vyšli obidva albumy The Excitements. Bosser pre The Excitements napísal napríklad skvelú pesničku s feministickým posolstvom, ktorá sa volá Ha, Ha, Ha. Už v názve jeho vydavateľstva je zakódované to, na akú muziku kladie dôraz - Richard Penniman je totiž občianske meno amerického rokenrolového, soulového a r´n´b speváka známeho pod umeleckou prezývkou Little Richard. Španielsky label Penniman teda vydáva všelijakú skočnú hudbu počnúc klasickým soulom a končiac garage punkom.

Prvý a druhý album The Excitements nespája len rovnaký počet piesní, ale aj producent, ktorý sa volá Mike Mariconda a je to Američan naturalizovaný v Španielsku. Ďalšie spojivo s Amerikou vytvára speváčka Koko Jean Davis, ktorej rodičia prišli do Španielska z Mozambiku, ale ona sama strávila niekoľko rokov štúdiom v USA a práve tam začala aj spievať svoj obľúbený žáner. Nuž a čo si myslí Koko o Mikeovi? „On vie presne, aký zvuk chceme dosiahnuť, a veľmi nám pomohol priblížiť sa k zvukovej kvalite tých čias, ktorých hudbu hráme... Je to génius a nechcem nahrávať s nikým iným ako s ním!“, povedala v rozhovore pre taliansku televíziu GlobTV.

Väčšinu skladieb na albume The Excitements tvoria svižné r´n´b kúsky, ktoré vás priam ponúkajú rozhýbať si kostru na tanečnom parkete. Tou najdlhšou pesničkou na albume je však balada I´ve Bet And I´ve Lost Again, ktorú napísal gitarista Adriá Gual, najstarší člen kapely. Práve on a basista Daniel Segura sú vraj najväčší fanúšikovia klasického r´n´b, ktorí majú doma kopy vzácnych starých vinylov a učili sa hrať podľa nich. Okrem nich dvoch a bubeníka Alfonsa Lunu tvoria dôležitú súčasť kapely aj ďalší gitarista Lalo López a dvaja dychári - barytónsaxofonista Nicolás Rodríguez-Járegui a altsaxofonista Marc Lloret.

Na druhom albume The Excitements je väčšina piesní pôvodných, aj keď znejú ako spred päťdesiatich rokov... Medzi výnimky patrí napríklad cover verzia songu speváka Jamesa Timothyho Shawa, ktorý vystupoval pod umeleckým menom Mighty Hannibal a v roku 1966 nahral pesničku s názvom Fishing Pole, ale aj úvodná skladba Keep It To Yourself od Billyho Prestona, Tell Me Where I Stand od Johnnyho Saylesa a I Found Myself A Man (I Found a Little Girl) od interpreta menom Eddi Bo. Jedinou inštrumentálkou na albume je jednohubka The Hammer, ktorá tak trochu pripomína jeden z ich vzorov zo šesťdesiatych rokov 20. storočia, americkú kapelu Booker T and the MGs.

Skupina The Excitements pochádza síce z Katalánska, no nie je jediná, ktorá v tejto časti Európy napodobňuje staré americké r´n´b – vraj ich tam je teraz takých viac. The Excitements si však už stihli za tie štyri roky, čo existujú, vybudovať povesť mimoriadne kvalitnej koncertnej kapely, ktorá robí radosť fanúšikom nielen v Španielsku, ale aj vo Francúzsku, Holandsku, či Taliansku. Najväčšia pozornosť publika sa na koncertoch prirodzene sústreďuje na speváčku Koko Jean Davis, ktorá dobre vyzerá, úžasne spieva a je aj skvelá show-womanka, ale jej spoluhráči sú nemenej dôležití. Ako napísal recenzent talianskej verzie časopisu Rolling Stone, The Excitements nie sú iba skupina, ale priam atómová bomba!

Okrem r´n´b sa na novom albume katalánskych The Excitements dajú nájsť aj také verné napodobeniny starých rokenrolov, ako je skladba I Believe You od Erica Bossera. Ja pre zmenu verím tomu, že vďaka skupine The Excitements sa aj nové generácie poslucháčov začnú zaujímať o hudbu, ktorá kraľovala rádiám a hitparádam skôr ako prišli The Beatles. A tejto dáme a piatim pánom želám, nech im radosť z hrania a nadšenie pre hudbu, čo má skutočnú dušu, vydrží čo najdlhšie!

Potkan

Živé vysielanie ??:??

Práve vysielame