Kedy má hudobná prerábka väčší zmysel? Vtedy, keď sa čo najviac približuje originálu, alebo vtedy, keď sa odkláňa až do miery, že prináša niečo nové? Americká hudobníčka Meshell Ndegeocello v tom má jasno a potvrdzuje to aj na novom, v poradí už 13. albume.
Ventriloquism nie je prvý prerábkový projekt Meshell Ndegeocello. Už v minulosti vzdala hold jazzovým legendám Nine Simone či Fatsovi Wallerovi. Ako totiž sama tvrdí, väčšinu novodobých afroamerických skladieb nedokáže počúvať, najmä pre vibrácie, ktoré z nich vychádzajú. A tak sa radšej necháva inšpirovať minulosťou.
Album Ventriloquism je akýmsi prehľadom obľúbených Meshelliných R&B skladieb z 80. a 90. rokov, s tým rozdielom, že neznejú ako z týchto období. Meshell a jej kapela im vdýchli nový, nadčasový zvuk, vlastné, často bohatšie aranžmány a v mnohých prípadoch aj celkom prekopanú produkciu – inými slovami, nový život v roku 2018.
Atomic Dog od Georga Clintona dostala živú atmosféru, Waterfalls od TLC inteligentný imidž a Smooth Operator od Sade mohutnejšiu basovú linku. Ale prítomný je aj ambient či vesmírne zvuky – pri albume Ventriloquism nemožno dopredu predvídať. Takýmto spôsobom vzdáva Meshell Ndegeocello hold aj Princeovi, Tine Turner či Janet Jackson.
Projekt Ventriloquism je natoľko odvážny, že by som sa nečudovala, keby urazil oddaných fanúšikov pôvodných verzií skladieb. Bola by však škoda počúvať album takýmto spôsobom, veď ako sa vyjadrila Meshell, toto nie je žiadne karaoke, žiadny Bruno Mars, ktorý kopíruje starších umelcov. Meshell sa do skladieb od svojich kolegov zaborila s priznanou úctou, aby potom vyčarila niečo nové, svojské a úprimné.
