Album druhého januárového týždňa v Rádiu_FM je album, ktorý vyšiel ako posledný v uplynulom kalendárnom roku na labeli Glitterbeat. Zároveň je to najvyššie bodujúca novinka v aktuálnom januárovom rebríčku World Music Charts Europe, kde obsadil druhé miesto. Nejde o žiadne vážne zvukové experimenty, ani o preteky v estetike – album Laissez Passer od kapely TootArd z Golanských výšin sa opiera hlavne o rock, blues a reggae, a k tomu ponúka ľahko zapamätateľný a výrazný príbeh. Členovia kapely totiž pochádzajú z „územia nikoho“ medzi Libanonom, Sýriou, Jordánskom a Izraelom, ktoré od roku 1967 okupuje Izrael a strážia ho vojaci OSN. Miestni obyvatelia, ktorými sú okrem izraelských osadníkov palestínski utečenci a sýrski Drúzovia, sú teoreticky obyvateľmi Izraela, nemajú však nijakú oficiálnu štátnu príslušnosť a keď chcú niekam cestovať, potrebujú špeciálne „bumážky“, cestovné doklady, s ktorým ich hliadkujúci vojaci nechávajú prejsť s replikou laissez passer – „môžete ísť“.
Bratia Hasan a Rami Nakhlehovci, ktorí založili kapelu TootArd, začali v rodnej dedine Majdal Shams hrať najprv coververzie reggae skladieb Boba Marleyho. Ďalším zdrojom inšpirácie boli pre nich všetky tie tuarégske gitarové kapely začínajúce na písmeno T – Tinariwen, Tartit, Tamikrest a podobne. Takže Daniel Baláž má naozaj dobré ucho, keď tvrdí, že „to znie trošku ako Tinariwen“. Keď sa však k tomu pridá reggae groove a saxofón, prípadne občas nejaká tá surfujúca gitara, vzniká niečo nové a špecifické. Okrem toho obaja bratia ovládajú aj klasickú arabskú a klasickú západnú hudbu. Jednoducho povedané, je to všetko Musiqa, ako sa spieva v jednej z piesní na albume.
Od roku 2010 TootArd koncertovali po celých Golanských výšinách, neskôr sa prepracovali k hraniu v Jeruzaleme, Palestíne, ale aj inde. V roku 2011 pustili do sveta svoj prvý album Nuri Andaburi, ktorým sa definovali ako reggae kapela s občasnými arabskými motívmi. Po roku 2014 si však dali dvojročnú „tvorivú prestávku“ a rozišli sa po svete zbierať nové skúsenosti, napríklad gitarista Hasan pôsobil v Berlíne a Berne. Na svoje reggae začiatky však nezabudli a na novom albume priamo na ne odkazujú napríklad skladby Oya Marhaba alebo Roots Rock Jabali.
Hoci TootArd pôvodne vystupovali ako kvintento, album Laissez Passer nahrali v štúdiách v Jeruzaleme a v Haife iba traja hudobníci – okrem „bratskej dvojice“ Rami Nakhleh – bicie a basgitara a Hasan Nakhleh – sólové a rytmické gitary a klávesy, tvorí typický zvuk kapely saxofón, na ktorý hrá Amr Mdah. Dve skladby (Circles a Syrian Blues) osobne mixoval Chris Eckman, majiteľ labelu Glitterbeat, ktorému na tejto nahrávke zjavne záležalo. Jeho vydavateľstvo je naozaj malým zázrakom na súčasnej scéne world music – už štyrikrát po sebe boli na veľtrhu WOMEX vyhlásení za label roka, a zaslúžene. Kapely, ktoré u nich vychádzajú, sú naozaj extrémne zaujímavé a bodujú vo všetkých hitparádach. Okrem toho si dávajú záležať na zvuku a vydávajú aj zaujímavé reedície (napríklad kultové experimentálne albumy Joha Hassella, Briana Ena či Laarajiho). Vo februári sa TootArd chystajú na krátke turné po Veľkej Británii, kde vyrazia vo štvorici – dúfajme, že so správnymi „bumážkami“.
Hoci album Laissez Passer, ktorý je vďaka vydavateľstvu ich prvým medzinárodne distribuovaným albumom, je nepochybne hudobne veľmi svieže dielko, za svoju popularitu môže vďačiť aj príbehu kapely „odnikiaľ“ a dobrému nosu labelu Glitterbeat na nové talenty. Držme si palce, aby sa v roku 2018 objavilo čo najviac takýchto nahrávok, ktoré prídu z nečakaných končín zemegule a pohnú nám ušami.
