V metalovej show Headbanger_FM zvykneme vždy v pondelok od dvadsiatejdruhej objavovať tú najlepšiu a najzaujímavejšiu gitarovú hudbu súčasnosti.
Záver roka je tradične naklonený rekapituláciám a zisťovaniu, čo najinšpiratívnejšie sa za ostatných dvanásť mesiacov urodilo, a je preto celkom logické, že aj do albumu týždňa by sa mohla dostať nahrávka, ktorá jednak naozaj výrazne zažiarila u znalcov tvrdej rockovej muziky a rovnako tak obstojí aj v dennom vysielaní. Album Clairvoyant od amerických mladíkov The Contortionist je bez výhrady umeleckým dielom tohto druhu, a preto sa mu budeme venovať nasledujúcich sedem dní.
The Contortionist z Indianapolisu v štáte Indiana stihli za desať rokov svojej existencie vydať úctyhodné štyri albumy. Ich novinka je žiarivým príkladom toho, kam sa v roku 2017 dostala moderná gitarová muzika. Vycibrené zvukové inžinierstvo, vybrúsené inštrumentálne zručnosti a najmä skladateľký um – to všetko si môžete vychutnať na ploche takmer hodinového diela s deviatimi kompozíciami. The Contortionist ubrali z agresivity a dravosti, sústredili sa viac na atmosféru a citlivé melódie. Výsledok je miestami až nečakane hypnotizujúci.
Mladíci z Indiany, medzi ktorými nájdeme aj súrodencov s predkami zo Slovenska – Joey Baca hrá na bicie, jeho brat Robby je gitarista – dali dokopy svoju kapelu uprostred zúriacej deathcoreovej vlny. Vždy ich to však ťahalo k technickejšiemu hudobnému štýlu a silným atmosferickým plochám. Dream Theater, Rush, Pat Metheny, Meshuggah, ale aj Brian Eno či Isis – to všetko nájdeme vo výpočte vplyvov, o ktorých The Contortionist hovoria. Veľa z nich sa dá vypátrať aj na ich najnovšom albume, ak by sme hudbu na Clairvoyant chceli veľmi škatuľkovať, určite by sme sa nevyhli menám ako Deftones či A Perfect Circle; v prvom rade sú však The Contortionist veľmi svojským a inšpiratívnym hudobným zoskupením, ktoré úžasným spôsobom reflektuje dianie na súčasnej post-djentovej scéne.
Zrejme najdôležitejšou udalosťou v histórii The Contortionist bola zmena speváka; udialo sa to pred štyrmi rokmi, keď sa Jonathan Carpenter, okrem vokálu mal na starosti aj klávesy, rozhodol venovať výlučne svojej rodine. Náhradou sa stal skvelý Michael Lessard z kapely Last Chance To Reason, pôvodne malo ísť iba dočasné riešenie. Ešte pred vydaním albumu Language v roku 2014 však už bol Michael stálym členom The Contortionist a s jeho vokálom sa kapela začala viac obracať k pokojnejším, melodickejším zákutiam svojej tvorby. Na novinke tento vývoj zašiel úplne najďalej.
Z koncertných dátumov, ktoré sú v tejto chvíli v prípade The Contortionist známe, je jasné, že sa zatiaľ sústredia iba na vystúpenia v amerických mestách. Zostáva dúfať, že sa neskôr v priebehu leta budúceho roka dostanú aj do Európy, aspoň na zopár festivalových či koncertných zastávok. Boli by úplne dokonalou nadstavbou toho, čo sa aj u nás na Slovensku dialo v tomto roku, keď najskôr na jar v bratislavskom Randale zahral austrálsky zázrak Plini spolu so srbským gitarovým mágom Davidom Maximom Micicom a poľskými Disperse a neskôr na jeseň na tom istom mieste čarovali skvelí Intervals, Polyphia a Nick Johnston.
Je naozaj veľká radosť sledovať inštrumentálne zručných mladých hudobníkov v malých kluboch doslova v obývačkovej atmosfére. Snáď sa raz dočkáme aj pánov z Indiany - The Contortionist.
