Keď sa stretnú Bene, Lyrik, Peko a Roland Kánik na spoločnom albume, nezostáva nič iné, len sa tešiť. Nemusíme sa obávať veľkých, no prázdnych fráz, nablýskaných, no vlezlých zvukov, moderných, no okopírovaných trendov. Toto nie je žiadne volanie ega. Oni nerobia hudbu preto, lebo chcú byť slávni. Robia ju preto, lebo ich baví. A nás baví tiež.
Nechceme veľa, len nestratiť sa a nestratiť tvár, v daktorých vesmíroch sme lúzri a je to OK, v tom našom sa boh volá Andy The Doorbum. (Bene)
A niekedy sa mi zdá, že žijeme v krajine, kde rap má čo povedať a je bomba... a nielen random rým hrôza, nielen motivačná próza a nielen póza, čo nemá obsah. (Lyrik)
Luxus Clan je ďalší album Modrých hôr, ktorý nestačí počúvať len raz, rýchlo alebo ledabolo. V prvom rade preto, lebo tu rapujú ľudia, ktorí majú v hlave. Cítite, že nemusíte – ale chcete zachytiť každé jedno slovo. Čo verš, to myšlienka. Záujem. Pobavenie. Precitnutie. Je zážitok prehrabávať sa v tých myšlienkových pochodoch, slovných obrazoch! A nie, oni sa nesnažia vyrovnať poézii. Nezápasia so slovami a rýmami. Rapujú, lebo majú potrebu. A tak rapujú o starých časoch, nových časoch, komunistoch, nacistoch, generáciách, bežných ránach aj ešte bežnejších nociach. Sami pritom – veľmi skromne – označujú svoje texty za „súbor žvástov“.
A tie vety sú jak život, strašne dočasné, no naše a obyčajné, tak ako desať hodín ráno, keď si sa znova v beate našiel s Luxus clanom. (Lyrik)
Bojíme sa tých, čo majú názor na všetko a k tomu patenty na pravdu. Vraj vyštudovali vysokú školu života a ja pochybujem, či vôbec dokončili základku. (Bene)
Predchádzajúci album Modrých hôr prekvapil hudobnou rôznorodosťou a treba povedať, že aj tu je to celkom pestré. Klavír Rolanda Kánika síce stále pohládza jazzovú dušu, Peko stále sampluje „ešte starší blues jak lusk“, ale 10:00 pripomína skôr FlyLa, Gangsta shit zaváňa zeleným dymom g-funku a emigrácia od Tety Viki vyústila do newyorského boombapu. Ale dosť bolo násilného škatuľkovania, Luxus Clan si to nezaslúži. Úplne postačí vedieť, že nie je jednoliaty a ponúka viacero prekvapení.
Detstvo je fuč, no nie sme jediní. Sleduj! Už aj Dylan má šediny a MacGyver pupok a problém dať to dokopy. (Bene)
Sakra, už aj Jet Li má okolo padíku rokov, len o rok viac než Rocco, ak vieš, ktorý, rockoval si v deväťdesiatych rokoch. Je 2015, kvôli deťom šiel na dôchodok, keby mal ILM, je stále porno poloboh. (Lyrik)
I keď si obyčajne vystačia aj bez hostí, tento album ich má slušnú kopu. A nielen takých hocijakých. Bene a Lyrik sa spojili s tými, ktorých obdivujú. Prípadnú vzdialenosť prekonalo lietadlo alebo internet. Sims, Bleubird, James P. Honey, Andy The Doorbum, Ceschi, Jared Paul, Aby Wolf. Nedá sa povedať, že by to boli všetko mená, ktoré by sme predtým poznali. Ale Bene a Lyrik ich poznali a splnili si sen. Ba čo viac, album si dali zmastrovať v štúdiu Vlada Mellera, emigrovaného Slováka, ktorý mal na starosti My Beautiful Dark Twisted Fantasy od Kanye Wasta, Channel Orange od Franka Oceana, Hot Sauce Committee Pt. 2 od Beastie Boys, Animals od Pink Floyd... a mohli by sme pokračovať.
Ďalšia divnosť, nech sa páči! Lyrik je môj rudý brat po šiestej pálenke v Next Apache. A furt sme viac ózet než eseró. Furt hudba pre ľudí od dvoch dementov. (Bene)
Hej dievča, máš čierne oči jak Nšo-Či, nežná. Ja a moji Apači sme jeden kmeň dnes. A len nehodných to nasere, keď Bene medzi rečou dá Poklad na striebornom jazere tým rapom. (Lyrik)
Nedá sa všetko pomestiť do jedného článku. Tak si to vypočujte sami. Najdokonalejšie bude, ak si pustíte originálne cédečko, otvoríte pekný booklet. Nájdete v ňom texty v slovenčine, ale aj v angličtine, poctivo prebásnené Samuelom Marcom tak, aby sa rýmovali. Nie je hanba čítať si ich, zatiaľ čo počúvate album. Pomôže vám to mnohé pochopiť a možno aj spoznať album o čosi plynulejšie. Ale príliš sa neunáhlite, veď je príjemné objavovať postupne.
