V dejinách modernej hudby je len málo autorov či skupín, ktoré by stáli za vznikom celého nového žánru. Brianovi Enovi sa pripisuje ambient.
V dejinách modernej hudby je len málo autorov či skupín, ktoré by stáli za vznikom celého nového žánru. Tak ako sú Kraftwerk považovaní za zakladateľov novodobej elektronickej hudby či Bill Haley za prvého rockera, Brianovi Enovi sa pripisuje ambient.
Brian Eno pôvodne pôsobil ako člen glamrockovej Roxy Music, s ktorou vo vlasatých 70. rokoch dosiahol slušné úspechy. Koncept ambientu začal vznikať v r. 1975, pričom legenda hovorí, že ho objavil počas núteného pobytu v nemocnici po autohavárii. Nič na svete však nevzniká samovoľne. Takže aj za ambientom nájdeme množstvo vplyvov od klasickej hudby po zvukových experimentátorov, pričom k mojim obľúbeným patria najmä John Cage a Phillip Glass.
Sólovej tvorbe sa Brian Eno začal venovať v r. 1973. Jeho pôsobenie v hudobnom biznise má aj mnoho ďalších tvárí – k najznámejším patria kreatívne albumové spolupráce s osobnosťami ako John Cale, David Byrne či Jon Hopkins. Ako producent je tiež podpísaný pod desiatkami albumov, projektov ako Talking Heads, U2, Laurie Anderson, James, Sinéad O'Connor či Depeche Mode.
Napriek tejto všestrannosti je Brian Eno v prvom rade symbolom ambientu. Hudby, ktorú sám označil ako „určenú na premýšľanie“ a ktorú zadefinovali jeho legendárne albumy ako Music for Airports, Music For Films či Another Green World. Ambient sa odvtedy rozkošatel rôznorodými smermi, ale Brian Eno je len jeden. Jeho schopnosť komplexnej, prenikavej a v pravom zmysle slova duchovnej tvorby je fascinujúci fenomén, ktorý potvrdzuje aj novinka LUX.
Lux je jednotka svetla. A presne o hudbe plnej hrejivého svetla je aj táto novinka. Pre Ena ide o prvý sólový album po 7 rokoch, navyše prvý sólový, ktorý vychádza vo vydavateľstve Warp. Album sa skladá zo štyroch trackov presahujúcich 18 minút. Už dĺžka naznačuje, že ide o rozrastené a komplexné skladby, primárne využívajúce zvuk klavíra, syntetizátoru a občas aj akustickej gitary.
Ako býva zvykom pri ambiente, aj tieto piesne majú mnohovrstvovú algorytmickú kompozíciu s cyklickou melódiou, ktorá sa rozvíja do netušenej krásy a hĺbky. Tracky Lux 1 až 4 plynú prevažne v pokojnom nerušivom tempe, sú plné teplých tonálnych melódií, ktoré len výnimočne naruší nečakaný zvukový prvok. Výsledkom pozorného počúvania je navodenie pocitu pokoja, ktorý nám umožňuje dotýkať sa čohosi hlbokého v nás. Odbúrava sa tak nielen stres, ale môže to viesť aj k očistnému procesu mysle cez vyplavovanie obrazov z nevedomia.
Brian Eno vytvoril album, ktorý je možno o niečo menej živší ako príbuzné dielo z roku 1985 Thursday Afternoon. Brian ale nepotrebuje v každom tracku dosahovať hlasité vyvrcholenia, tak typické pre aktuálnu populárnu hudbu. Koncentruje sa skôr na dokonalú harmóniu a zasnenú prácu s Tichom, ktoré je samo o sebe najlepšou hudbou. A preto ho považujem za album tohto týždňa.
PS: Ak tvorbu Briana Ena ešte dobre nepoznáte, čeknite si túto stránku: http://music.hyperreal.org/artists/brian_eno/brianeno.html
