Ak máte radi pekné pomalé albumy, vyskúšajte debutový album od Mosesa Sumneyho. Jeho zasnené vokály tu nadobúdajú veľmi príjemné odtiene a podfarbuje ich jemná, minimalistická hudba, väčšinou akustická, sem-tam elektronická. Všetko to vyznieva veľmi introspektívne.
Tento Američan s ghanskými koreňmi tvrdí, že najlepšie je mu samému. To sa, napokon, neodráža len v jeho osobnom živote, ale aj v hudbe. Rozhodol sa nepočúvnuť rady úspešnejších a vplyvnejších a namiesto cesty popového R&B si vybral svoju vlastnú, omnoho hrbolatejšiu. Napriek tomu, že hudbu nikdy neštudoval a nepozná ani akordy, rozhodol sa, že skladby na svoj album si zloží sám.
Predtým, ako prišiel debutový album Aromanticism, Moses Sumney už niekoľko rokov koketoval s celkom slušnou časťou hudobnej scény. Predskakoval dievčatám The King, Josému Gonzálezovi či Jamesovi Blakeovi. Hral so Sufjanom Stevensom či s kapelou Yeah Yeah Yeahs. Beck ho pozval na svoj album prerábok. Dave Sitek ho obdaroval vzácnymi radami aj 4-stopovým kazetovým rekordérom, na ktorom TV On the Radio nahrávali svoje prvé demá. Basák Grizzly Bear Chris Taylor mu napísal skladbu. Solange ho pozvala na svoj minuloročný album. Od týchto ľudí sa Moses Sumney učil, s týmito ľuďmi experimentoval a viedol dlhé rozhovory... Až kým neprišiel na to, že svoj debutový album si musí urobiť po svojom. Zavrel sa vo svojom domácom štúdiu, „hral sa“ so svojími hudobnými nástrojmi, nahrával ich na kazeťák od Davea Siteka a nakoniec odbehol aj k počítaču.
Napriek tomu, že ide o soulovo ladený, pomalý a zasnený album, Moses Sumney tu nespieva zaľúbené pesničky. Tak, ako aj sám priznáva, nie je žiadny romantik. Tvrdí, že zažil fyzickú príťažlivosť aj platonickú lásku, no nikdy nebol zaľúbený spôsobom, ako to vidíme vo filmoch, ako o tom čítame v knihách, ako o tom počúvame v zamilovaných piesňach. Dlho uvažoval, či je vôbec normálny, či nie je nejakým spôsobom „pokazený“. A uvažoval o tom tak dlho, až sa táto téma premietla do jeho hudby. Album Aromanticism spochybňuje obsesiu, ktorú pociťuje celý svet – obsesiu romantickou láskou medzi mužom a ženou, láskou, ktorá by mala byť vrcholom, ak nie samotným cieľom žitia. 26-ročný Moses Sumney tuší, že svet si túto lásku príliš idealizuje.
Am I vital if my heart is idle? Am I doomed?
Napriek všetkým „napriek“ (tomu, že Moses Sumney má rád samotu, že aj svoje skladby sa rozhodol zložiť si sám a spieva o veľmi intímnej téme – neschopnosti veľkej lásky), na tomto albume sa predsa nachádza aj niekoľko spoluprác. Svojimi nástrojmi (hudobnými či hlasovými) prispeli Grizzly Bear, Thundercat či Paris Strother z kapely The King. Prispeli tak na album, vďaka ktorému sa môžu cítiť lepšie tí, ktorí celý svoj život nemali partnera. Alebo tí, ktorí si až doteraz o sebe mysleli, že sú chladní alebo divní. No pomôcť môže aj tým ostatným, ktorí sa až príliš boja samoty, príliš lipnú na predstave lásky z médií, a preto utekajú od jedného vzťahu k druhému. Moses Sumney tvrdí, že byť sám je v poradku. Ak ste sami, môžete si vychutnávať to ostatné, čo život poskytuje. Napríklad aj pomalú hudbu, pri ktorej je dobré nerušene rozjímať.
