V polovici októbra vyšiel nový album projektu Da Lata, ktorý tohto roku oslávi 20 rokov svojej existencie. Chris Franck a Patrick Forge začínali pôvodne ako producentské duo, ktoré si najímalo hudobníkov a speváčky. A robia to tak v podstate stále – a stále lepšie...
V projekte Da Lata sa v minulosti vystriedali rôzni umelci - vokály s nimi nahrali napríklad brazílske speváčky Liliana Chachian a Nina Miranda, na druhom albume sa k nim pridali aj Baaba Maal, Jhelisa či Bembé Segué. To bolo v časoch, keď nahrávali pre label Palm Pictures, ktorému šéfoval Chris Blackwell. Potom prišiel v roku 2004 album remixov, a po ňom rozchod s Palm Pictures a veľmi dlhá pauza. Nad novým albumom začala Da Lata pracovať v roku 2011, no nakoniec vyšiel až v októbri 2013. Je to v podstate ešte len ich tretí štandardný štúdiový album, na ktorom je opäť množstvo hosťujúcich hudobníkov a spevákov, napríklad brazílska speváčka Luisa Mata – pieseň Um Amor A Mais v jej podaní sa stala prvým singlom z albumu.
Inšpiračným zdrojom pre Da Latu bola od samého začiatku ich existencie hlavne brazílska hudba. Jednou z prvých skladieb, ktorú nahrali, bola pesnička Ponteio, ktorú zložil klasik brazílskej scény Edu Lobo. Aj prvý hit Da Laty s názvom Pra Manha mal výrazný brazílsky nádych. Problémom bolo akurát to, že Chris Franck mal zároveň ďalšiu kapelu s názvom Smoke City, ktorá takisto inklinovala k brazílskemu zvuku. Aby sa to neplietlo, tak najprv existovali Da Lata a Smoke City samostatne, potom speváčka Nina Miranda prešla zo Smoke City do Da Laty a na chvíľku tieto skupiny splynuli, no v čase, keď Da Lata hibernovala, účinkovali Chris a Nina pod novým názvom Zeep. Teraz je tu nová Da Lata, už bez Niny, ale zato s niekoľkými novými vokalistami a vokalistkami. Jednou z nich je aj speváčka z Kapverdských ostrovov, ktorá sa volá Mayra Andrade a na albume spieva pieseň Unknown.
To, že sa Da Lata inšpirovala vo svojej tvorbe hlavne brazílskou hudbou, najviac poznať na prvom albume Songs From the Tin z roku 2000. Na dvojke s názvom Serious z roku 2002 už cítiť, že ďalším hudobným vzorom pre Chrisa Francka a Patricka Forgea bol afrobeat. Svedčiť o tom môžu aj ich remixy z roku 2004, medzi ktorými nechýba napríklad prerábka Femiho Kutiho. Zaujímavé je, že hoci Da Lata je v podstate londýnska kapela, jej brazílsky fíling a lusofónny názov (Da Lata znamená „vyrobený z plechu“) ľahko popletú tých poslucháčov, ktorí vnímajú viac hudbu ako jej pozadie. Naozaj subtropicky znie napríklad aj pieseň Ronco da Cuica, ktorú spievajú ďalšia Brazílčanka Jandira Silva a Pedro Martins a venovaná je brazílskemu perkusijnému nástroju cuica. Jeho „kvíkavý“ zvuk je typický pre takmer všetky hudobné projekty Chrisa Francka, ale v tejto skladbe cuicu imituje saxofón.
Nový album zoskupenia Da Lata sa nedrží len brazílskeho a afrobeatového soundu, ale miestami vystrkuje rožky aj na ďalšie strany. Na albume Fabiola totiž počuť nielen plechy, akustickú gitaru, staré synťáky a hammondy, a množstvo rôznych perkusií, ale aj taký nástroj, akým je napríklad západoafrická lutna kora. Na ňu hrá senegalský hudobník a spevák Diabel Cissokho, ktorý je aj členom kapely sprevádzajúcej Chrisa Francka a jeho speváčky a spevákov na živých vystúpeniach. Podľa niekoľkých videí zavesených na internete im to naživo ide veľmi dobre a zdá sa, že sa tešia z každého koncertu, ktoré majú zatiaľ skôr klubový charakter. Dá sa predpokladať, že ak bude album úspešný, na budúci rok snáď Da Lata vyrazí so svojimi novými muzikantmi aj na turné.
Predchádzajúce albumy skupiny Da Lata mali okrem chytľavého a horúceho obsahu často aj pestrofarebný výzor, z ktorého priam sálali teplé letné farby. Obálka albumu Fabiola má farby o trochu tlmenejšie, ale aj tak zaujme na prvý pohľad. Jej autorom je londýnsky grafický dizajnér Lewis Heriz, ktorý si urobil dobré meno svojimi obalmi pre vychytené vydavateľstvo Soundway Records, špecializujúce sa na africkú a juhoamerickú hudbu z archívov, ale aj jej súčasné elektronické verzie. Pri pozornejšom počúvaní Fabioly sa ukazuje, že jej producenti a ľudia zo Soundway Records idú vlastne po rôznych chodníčkoch tým istým smerom. Dôkazom môže byť aj skladba Deixa, ktorú spieva ďalšia Brazílčanka Jandira Silva.
Da Lata na novom albume skrýva viac prekvapení. Okrem brazílskych zvukov, dubu či afrobeatu sa tu občas objavuje aj funky a soul, ale aj štipka hip-hopu či elektrické gitary s retro nádychom a hipisácke zbory. Za tie posledné dva prvky môžu členovia mladej brazílskej skupiny Graveola, ktorá hosťuje v pesničke Don´t Give It Up. Keď chceli páni Franck a Forge nahrať pesničku s týmito Brazílčanmi, nemuseli cestovať až za oceán. Graveola má totiž anglického vydavateľa, ktorým je label Mais Um, špecializujúci sa na novú a perspektívnu brazílsku scénu. A potom, že kamaráti kamarátov sú dôležití len u nás! Nuž a kamaráti Da Laty sa o novom albume vyjadrujú veľmi pozitívne – chváli ho Laurent Garnier, Ohmega Watts i Gilles Peterson, ktorý ho označil za „skutočnú londýnsku tropicaliu“. Neviem, či bude treba na nasledujúci album Da Laty čakať tiež tak dlho, ale ak bude aspoň taký dobrý ako Fabiola, budem naň čakať s radosťou!
