Dubstep je síce mŕtvy, ale jeho tvorivá energia bola dostatočná na to, aby stále podnecovala vznik nevšedných diel čerpajúcich aj z jeho podstaty.
Dubstep je síce mŕtvy, ale jeho tvorivá energia bola dostatočná na to, aby stále podnecovala vznik nevšedných diel čerpajúcich aj z jeho podstaty.
Týmto prirodzeným procesom si prešla väčšina žánrov elektronickej scény. V prípade dubstepovej transformácie nájdeme na jednej strane preexponovaný a pre mňa dosť ťažko pochopiteľný fenomén Skrillex, v strede komerčné projekty Magnetic Man či posledný Benga cez prelínanie s house music, IDM a 2stepom aka aktuálny LV, lamboidnou tvorbou Nedry až po kreatívny únik do jungle, ambientu či jazzu ako na poslednom albume LHF. Trochu inou cestou sa vydal dubstepový veterán a člen dua Digital Mystikz – Mala s albumom tohto týždňa – Mala in Cuba.
Mala patril od počiatkov dubstepu skôr k zástancom dubových prvkov, a to sa prejavuje aj na novom albume. Na podnet moderátora BBC Radio One Gillesa Petersona a jeho projektu Havana Cultura: The Search Continues project sa v roku 2011 vybral načerpať inšpiráciu na Kubu. To, čo by mohlo vyznievať ako dokonalý gýčový recept v štýle dubstepového Buena Vista Social Clubu, sa napokon ukázalo ako vynikajúci spôsob tvorivého posunu.
Album Mala in Cuba nevznikal ako štandardný album. Ide skôr o dielo založené na spontánnych stretnutiach s viacerými kubánskymi muzikantmi a následnej postprodukcii v Londýne. Samotný Mala k tomu povedal: „Vrátil som sa domov z Kuby a mal som asi 60 giga dobrej hudby hodnej živého hrania...“
Digital Mystikz nikdy nepôsobili ako akademickí intelektuáli. Ani na tomto albume Mala neuteká do experimentov, ale opiera sa o komunikáciu a priamočiarosť. Na jednej strane pracuje s prevažne minimalistickými odkazmi na kubánskych muzikantov a ich akustické nástroje, na strane druhej dubstepový pôvod pretavuje do jemných valivých podmazov a abstraktných zvukov.
Mala in Cuba nie je dokonalé dielo. Dá sa mu vytknúť, že to čo malo byť Kuba nie je vždy Kuba, čo je pochopiteľné vzhľadom na jeho prvotnú skúsenosť s touto kultúrou. Niektoré tracky utekajú až k africkému tribalu či downtempu v štýle Fila Brazillia. Využitie pôvodných muzikantov mohlo byť tiež o chlp častejšie. Kuba tak funguje skôr ako ďalší nástrojový prvok do tvorivého spektra Malu. Možno práve preto album neznie gýčovo. A keď vezmeme do úvahy aj úplne odlišnú logiku karibskej hudby a dubstepu (perkusie a výrazná melodičnosť vs. basový základ), tak tento album môžeme považovať za vydarený prvý krok k novej hudobnej perspektíve.
Viac podobnej hudby nájdete aj na [Kind of different music].
