Britskí trip folkáči vydali originálny a súčasne protikladný albumový debut, ktorý budete buď milovať alebo ho udupete pod zem.
Po minuloročnom geniálnom albume Smother od Wild Beasts som čakal niekoľko mesiacov na dôstojného pokračovateľa ich hudobnej poetiky. Hoci sa k tomu priblížil výborný, ale až príliš sa podkladajúci album Given To The Wild od The Maccabees, napokon voľba padla na debutový An Awesome Wave od britského projektu ALT-J.
Hudba ALT-J, to nie je len v našom rádiu úspešný singel Matilda, s refrénom odkazujúcim na jednu zo scén filmu „Leon“ od Luca Bessona, ale najmä ucelené hudobné dielo založené na jedinečnej architektúre, hravosti, malátnej melanchólii a zrelom muzikantstve. Už po vyhlásení frontmana skupiny, Joe Newmana, že miluje trojuholníkový tvar, sa dalo tušiť, že ALT-J nebude cudzí ani akcent na architektúru a kreatívnu štruktúru piesní. To zároveň považujem aj za jeden z najsilnejších aspektov albumu An Awesome Wave.
K tejto „trojuholníkovej“ logike plynutia jednotlivých pocitovo previazaných piesní treba ešte pridať pokus o „filmovú“ poetiku albumu a kreatívnu prácu s nevšedne zafarbeným hlasom speváka. Na druhej strane, aj keď je na albume An Awesome Wave zrejmá snaha experimentovať, album pôsobí chvíľami až príliš uhladene. Tento pocit rozbíja snáď jedine track Fitzpleasure, pričom podobných „hlučnejších“ piesní by som privítal viac. Keby k tomu ALT-J pridali ešte masívnejšiu zvukomalebnosť, vytvorili by dokonalý album. Takto ide o dielo, ktoré je „len“ nevšedné a nápadité, hodné titulu album týždňa na Rádiu_FM.
Viac o novej hudbe aj na blogu [Kind of different music]
