Kendrick Lamar je v nadnesenom zmysle slova ten, čo môže za všetko. Za celý aktuálny stav slovenskej hip-hopovej scény. Že mladí rapperi sa podobajú viac na opice ako na MCs, že vydávajú divné zvuky, opakujú dookola tie isté slová, vyžívajú sa v tých istých prazvláštnych intonáciách. Ale bolo by veľmi nespravodlivé viniť Kendricka Lamara. Lebo zatiaľ čo rapperi, o ktorých píšem, sa podobajú na zblúdilé ovečky, on je MC, ktorý veľmi dobre vie, čo robí. Pôsobí pri tom vyrovnane a sebavedomo, výsledok jeho práce je autentický a progresívny (lebo progresívni nie ste vtedy, keď opakujete trendy z Ameriky, progresívni ste vtedy, keď vymyslíte niečo nové).
Kendrick Lamar síce niektoré trapové prvky zlegalizoval, nikdy sa však za trapového umelca nepovažoval. Prečo by aj, v hudbe 21. storočia by to bolo nanajvýš obmedzujúce. Na svojich albumoch už zabŕdol do mnohých zákutí hip-hopu a možno práve táto neohraničenosť robí z jeho tvorby takú veľkú vec. A tiež trendsetterstvo. Kendrick Lamar je totiž človek, ktorý ľavou zadnou stanovuje trendy. Tie potom preberajú iní americkí rapperi a od týchto iných amerických rapperov to preberajú rapperi po celom svete. Pravda, už v úplne inej, trochu zdegenerovanej podobe.
Po troch inovatívnych albumoch, ktoré povychádzali v rokoch 2011, 2012 a 2015, vydal Kendrick Lamar album, ktorý je tiež dosť nápaditý, aj keď možno nie za každú cenu. Obsahuje však veľmi výrazné, energické kúsky, na ktorých znie Kendrick tak rozhodne, ako nikdy predtým. Po šiestich rokoch adorovania kritikmi, fanúšikmi aj inými umelcami už pozná svoje miesto a na novom albume je to počuť. Práve tento pocit je pre mňa na novej nahrávke najvypuklejší.
Okem energických skladieb, v ktorých Kendrick Lamar doslova diktuje, obsahuje DAMN. aj veľa pomalších, mäkkších kúskov, ktoré budú stráviteľnejšie pre starších, resp. inožánrových poslucháčov. Zvukovo je nový album súčasný aj jazzový, násilný aj flegmatický. Kendrick sa akoby neobmedzuje žiadnymi vnútornými predstavami. Tematicky sa nevyjadruje len k spoločenským problémom, ale najmä k nátlakom, ktoré pociťuje vo svete bohatých a úspešných ľudí. Rozpráva príbehy. Filozofuje. Jeho verše sú silné a ironické. Ikonické. Všimnite si, koľkokrát sa pod nimi zmení beat, aký koncept spolu beat a text vytvárajú!
Kritika vyniesla tento album do nebies. Málokto sa mu odvážil dať menej bodov ako deväť z desiatich. Ja sa napriek tomu musím priznať, že niektoré skladby mi nesadli. Ich počúvanie mi pripadalo rovnako otravné ako počúvanie tých, ktoré dominujú aktuálnej hip-hopovej scéne. To sa mi predtým pri Kendrickovi nestávalo. Nemožno tvrdiť, že na novom albume spohodlnel, veď sa tu nachádza toľko silných, originálnych skladieb! Ale bude zaujímavé sledovať, či sa mu to nestane v budúcnosti. Pravda je, že rapperom, ktorí sa dostanú na vrchol, sa to stáva aj omnoho skôr, často už po prvom albume. Držme si teda palce, aby sa tam Kendrick nikdy nedostal.
