V krajine vychýrenej čokolády sa dobre darí aj hudbe, a to v priam bizarnej škále pestrosti: od Jacquesa Brela či Djanga Reinhardta cez Front 242 a Technotronic až po Deus. Alebo po Soulwax. Novinka From Deewee parafrázuje ich občianske mená: Stephan a David Dewaele.
Soulwax sú spolu od roku 1995, pamätníci ich zachytili viackrát, či už ako Soulwax alebo ako Too Many DJs – rozhlasových a webcastových DJov, rezidentov aj hostí, napríklad aj v show Coldcut´s Solid Steel. Svoju vlastnú rozhlasovú stanicu majú aj v populárnej videohre GTA 5. Svojho času mali povesť tých, ktorí dokážu za hodinu zahrať aj 300 piesní. Vlastne v ich prípade nikdy nebolo tak celkom jasné, či ide najprv o originálny, autorský hudobný projekt alebo DJing. A táto hranica je tenká aj na novom albume.
Ak máme veriť samotným Soulwax, celý album vznikol na tzv. jeden take, čiže v podstate na jedenkrát, štýlom: „zapni to, ideme, hotovo, vypočujeme, dobré to je, vydajme to“. Miestami to tak aj znie, v dobrom i tom horšom. Je sympatické, ak sa piplaniu so zvukom v prípade hudby, ktorá sa chce páčiť v kluboch a na parties, nevenuje neadekvátne veľká pozornosť. Je sympatické, ak veci idú ľahko a miestami pôsobia aj trošku punkovo, alebo aby sme boli presní, post-punkovo. Na druhej strane, dobrá polovica albumu akoby sa nevedela presne rozhodnúť, či tu je pre naše uši alebo nohy.
Album sa nesie plus-mínus v rovnakom tempe, čo so sebou prináša vždy riziko monotónnosti. Soulwax sa s kolísavými úspechmi pokúšajú hroziacu nudu zahnať napr. angažovaním až troch rôznych bubeníkov, tí však spravidla hrajú beztak v takmer identickom tempe a veľmi podobné rytmické figúry. Čo Belgičanom ide už roky dobre, to je používanie skutočne pekne znejúcich syntetizérov, niečo zachraňujú aj spevovými melodickými linkami. Album má príjemne tmavý, organický zvuk.
Novinka je v podstate jeden dlhý, živý DJ set alebo live-act rozstrihaný na tucet kúskov. Soulwax akoby si uvedomovali, že elektronická muzika prechádza nonstop krízou – originality, živého prevedenia, ambícií. Triviálnej elektronickej produkcie je veľa, priamo úmerne čoraz väčším a lacnejším možnostiam, a živý basista či bubeník na pódiu málokedy zachráni samotný produkt, ak je polotovarom. Nedávajú nám síce odpoveď, ale je dobre, že sa nad témou pomerne významný hráč na scéne zamýšľa.
