Katarína Máliková, skladateľka, hudobníčka, speváčka a textárka z Polomky patrí do tej generácie originálnych slovenských pesničkárok, ktoré síce tvoria osobitne a v rôznych žánroch, no predsa majú niečo spoločné – akúsi zvláštnu „víliu silu“. Odvážim sa do tejto skupiny umelkýň zaradiť okrem Katky Málikovej napríklad aj Katarziu, Tante Elze či Ivanu Mer, ale našlo by sa ich istotne viac. Málikovej album Pustvopol prináša vyzretú muziku, za ktorou sa skrýva mnoho zaujímavých príbehov. Jeden z nich súvisí aj s titulnou piesňou. Pustvopol je tajomné a magické miesto na konci Horehronia, obľúbený kus chotára a krajiny, ktorý Katarínu inšpiroval svojou existenciou. Zároveň je to názov ľudovej piesne z Telgártu – z jej originálnej á capella nahrávky v podaní členiek Folklórneho súboru Telgárt sa postupne vyvinie úvodná skladba albumu, ktorá prednaznačí jeho estetiku.
Na albume Kataríny Málikovej je folklór prítomný v najrozličnejších podobách – či už v prerábkach ľudových piesní (Pustvopol, Bulo bi nam bulo, Dínom dánom, Ej, už som prešiov), ponáškach, motívoch, citáciách alebo spôsobe inštrumentácie, aranžmánu či spevu. Katka má folklór naozaj veľmi dobre zažitý, keďže pochádza z tej oblasti Slovenska, kde to folklórom ešte stále žije nielen na pódiách festivalov, ale aj v prirodzených životných situáciách. Od šiestich rokov vystupovala v miestnom folklórnom súbore a aj počas štúdia klavíra a skladby na konzervatóriu sa dostala okrem iného k úpravám ľudových piesní. Sama mi o výbere ľudových skladieb na album Pustvopol povedala v rozhovore pre reláciu Hudba sveta_FM: „To je tak, že keď sa začne človek hrabať v tom horehronskom folklóre, tak narazí na všeličo... od ľúbivej rozprávky až po odseknuté hlavy a nejaké hororové motívy... A keď ho človek začne skúmať hlbšie, tak sa dostane aj k takým tajomnejším, temnejším veciam.“ Jednou z takých temných piesní je napríklad aj balada Jedna sestra, ktorú nájdete na albume.
Ešte skôr, ako album Pustvopol dostal finálnu podobu, prešiel dlhou cestou vývoja. Katarína so svojou kapelou Katka a kamaráti najprv nacvičila niekoľko ľudových piesní pre festival Šumenie na Šumiaci. Potom nasledoval projekt, ktorý sa volal Pod oblôčkom, v rámci ktorého sa na internete objavilo niekoľko autorských aj ľudových piesní. Ako hovorí samotná Katarína, „ono sa to celé veľmi poposúvalo, vymenilo, obmenilo a tak, a tie veci sa líšia preto, lebo od začiatku projektu prešli asi dva roky a ak umelec hľadá niečo nové, mnoho vecí ho zaujíma, tak neostane pri tom pôvodnom, ale posunie sa niekam ďalej.“ Výsledkom tohto hľadania a posúvania sa je akýsi hudobný magický realizmus či skôr hudobná ilustrácia lyricko-epických diel Františka Švantnera – preto nikoho neprekvapí, že na albume sa nachádza aj Katkina skladba s názvom Nevesta hôľ.
Hoci výraznou časťou inšpirácie Kataríny Málikovej je slovenský, a zvlášť horehronský folklór, na albume nepočuť výlučne ľudovky. Sú tu aj autorské piesne, ktoré čerpajú inšpiráciu z mnohých zdrojov – z klasickej hudby, elektroniky, filmovej a scénickej muziky, slovenského popu z prvej polovice 20. storočia či ambientu, ale kto chce, začuje tam aj trochu Deža Ursinyho alebo Philippa Glassa. Ako hovorí samotná Katka Máliková: „Keďže folklór je dosť silná súčasť mňa, sú tam aj ľudové piesne a autorské preto, že nerozmýšľam len v ľudovom kontexte, ale aj v tom súčasnom – je to tak pol na pol.“ Medzi najvydarenejšie autorské kompozície na albume patrí podľa mňa skladba Krehká láva – akási ťažkokrásna minisymfónia horehronskej ženskej duše, ale za hriech stoja aj skladby ako Zrána, Cudzie svetlo, Nová krajina či Popol augusta.
Postupom času sa menil nielen celkový koncept albumu Pustvopol, ale bolo potrebné doplniť aj štúdiové zloženie kapely. Z pôvodnej Katky a Kamarátov zostali flautistka Katarína Turčinová, huslista Andrej Turčin a akordeónista Ondrej Druga, ku ktorým pribudla druhá huslistka Žaneta Mariňáková, klaviristka Klaudia Kosmeľová, kontrabasista Janko Tomek a ako hostia napríklad bubeník Ozo Guttler či René Bošeľa. Katarína Máliková už teda nemusí pri koncertoch hrať náročné party na klavíri sama a zároveň spievať, ale môže sa viac sústrediť na spev. O to viac vyniknú jej autorské texty, ktoré sú naozajstnou poéziou a nie iba jedným z nástrojov, ktorými útočí na emócie poslucháča.
Bude veľmi vzrušujúce sledovať ďalší umelecký vývoj tejto stvory, ktorá si vysoko postavila latku v niekoľkých žánroch naraz, vrátane takzvanej world music. Dúfajme, že to nie je to posledné, čo Katarína nahrala a tešíme sa na pokračovanie. A potom, že vraj sopky na Slovensku už vyhasli!
