Muž za piánom a hudba oplyvnená post dubstepom. Bolo jasné, že Douglas Dare sa hneď po vydaní prvých nahrávok bude musieť popasovať s porovnávaním s o čosi známejším Jamesom Blakeom. Keď v roku 2014 vydal debutový Whelm, tak sa meno James Blake spomínalo v takmer každej recenzii. Možno aj preto si Douglas Dare na druhom albume Aforger našiel novú cestu a dobroveľne sa vzdal toho, čo na debute dobre fungovalo. Stavil predovšetkým na úprimnosť a skladby so silným príbehom. „Na môj debutový album som veľmi hrdý, ale tento album, tak to je presne Douglas Dare. Teším sa, že sa mi niečo také podarilo nahrať a som naň veľmi veľmi hrdý," uviedol Douglas Dare pre Rádio_FM.
Douglas Dare si po vydaní debutového albumu prešiel náročným obdobím. Musel prekonať rozchod aj problémy so svojim otcom. Tomu nakoniec na albume venoval podľa Douglasa tú vôbec najosobnejšiu skladbu, akú kedy vytvoril. Napriek týmto okolnostiam si mladý Londýnčan povedal, že v žiadnom prípade nespraví ďalší tuctový porozchodový album. „Najskôr som si myslel, že to bude album o mužoch. Všetky tie myšlienky, ktoré som mal pri písaní v hlave, sa jednoducho týkali mužov. Či už to bol môj otec, alebo môj priateľ. Alebo silní muži našej histórie, môj brat alebo politici. Jednoducho to, čo všetky tie skladby spájalo, boli muži. Vďaka tomuto albumu som si tie moje vzťahy s mužmi upratal. No nie všetko na tomto albume je postavené na skutočných príbehoch. Veľa si vymýšľam a je to tak pol na pol. Niečo je pravdivé, niečo je vymyslené," prezradil nám Douglas Dare.
Spraviť kópiu úspešného debutu? Tak tomu sa chcel Douglas Dare od začiatku vyhnúť. Možno aj preto sa zbavil nálepky "spálňového producenta" a na výslednom zvuku albumu si dal záležať. „Mohol som si dovoliť ten luxus, že som mal k dispozícii štúdio, ktoré som mal prenajaté na nejaký čas, takže som sa so skladbami mohol vyhrať. Najskôr sme väčšinu vecí nahrali naživo a potom sme sa k nim opäť vrátili a prerábali, vymýšlali ako ich ešte vylepšiť, kým budú presne podľa mojich predstáv. Som naozaj rád, že som si mohol dovoliť toľko času, koľko som potreboval," uviedol Douglas Dare.
Neznieť rovnako a neopakovať sa. Tento cieľ bral Douglas Dare tak vážne, až sa na istý čas rozhodol vzdať toho, čo je pre neho typické. Na albume Aforger chcel totiž pôvodne vynechať alebo aspoň zminimalizovať piáno. Našťastie si to rozmyslel. V porovnaní s debutom však pridal oveľa viac elektroniky. „Začal som tvoriť skladby na gitare, harfe alebo synťákoch, ale mal som pocit, že tomu niečo chýba, a tak sa piáno na ten album aj tak dostalo. Milujem tento nástroj, jeho zvuk a tak nejako mám pocit, že ja a piáno patríme k sebe."
Názov albumu Aforger si Douglas Dare požičal z novely George Orwella z roku 1984. A hoci sám priznáva, že na albume sa nechal uniesť aj vlastnou fantáziou, ide predovšetkým o jeho vnútornú spoveď. „Určite je to album, ktorý svojim spôsobom bol aj mojou terapiou, či skôr takou očistou. Spamätával som sa zo všetkých zlých vecí práve vďaka hudbe. A dokonca tých skladieb, ktoré som vytvoril, je oveľa viac ako počujete na albume. Ale niektoré boli až také osobné, že som ich tam nemohol zaradiť. No mne pomohlo už len to, že som ich napísal. Vždy sa z ťažkých situácií dostávam vďaka písaniu skladieb, no nie všetky použijem," prezradil v rozhovore pre Rádio_FM Douglas Dare.
