Dá sa ľahšie vysporiadať s vlastnou smrťou, alebo so smrťou niekoho veľmi blízkeho? Táto a podobné úvahy nám budú zrejme viacerým napadať vždy, keď sa budú spomínať dva neskutočne silné hudobné zážitky z tohto roku. Album Blackstar od Davida Bowieho aj novinka Skeleton Tree s logom Nick Cave & The Bad Seeds sú výraznými umeleckými odpoveďami na témy najnáročnejšie a najosobnejšie. Definitívny odchod a bolesť, smútok, utrpenie s tým spojené.
Hoci bola väčšina albumu už nahratá, smrť Caveovho syna Arthura v júli minulého roka všetko zmenila – v textoch a celkovej atmosfére dostala nahrávka Skeleton Tree úplne nový a celkom pochopiteľne veľmi temný šat.
Nick Cave & The Bad Seeds majú svoju hudbu na pätnástich doterajších albumoch pomalú, hĺbavú, melancholickú – veď sme to napokon mohli zažiť na vlastné oči a uši aj na pamätnom koncerte na festivale Pohoda. Skeleton Tree však musel ísť logicky ešte ďalej ako ich doterajšie zárezy v diskografii – aranžmány sú krehkejšie, úsporné, v podstate minimalistické.
Netradičné štruktúry skladieb, veľa elektroniky a ambientných plôch – Skeleton Tree znie v mnohých ohľadoch ako filmová hudba. A filmová snímka s názvom One More Time With Feeling je aj veľmi úzko spojená s novým albumom slávneho austrálskeho umelca. Vysvetľuje jeho vznik, uvádza vás do jednotlivých skladieb.
Film sa premietal výlučne iba 8. septembra, Nick Cave sa ním chcel okrem umeleckého zámeru vlastne aj vyhnúť komunikácii s médiami pri uvedení albumovej novinky o deň neskôr. Film dokumentuje silným a priamočiarym spôsobom celé nahrávanie, atmosféru a pocity v životnej situácii, z ktorej sa jednoducho nedá vyspievať či vypísať.
Silný, okamžite zaraditeľný spevákov hlas a za ním netradičná, netypická, moderná a často veľmi experimentálna hudba. V rôznych obmenách a nuansách sme to zažili už pri spomínanom opuse Blackstar od Davida Bowieho na začiatku roka, rovnako tak v októbri pred dvomi rokmi na albume Soused od Scotta Walkera a temnej dvojice Sunn O)). Ak vôbec niekam radiť Skeleton Tree, tak jedine do tejto veľmi úzkej, exkluzívnej spoločnosti.
Inak je to samozrejme hudobný vesmír sám o sebe. Ak aj fanúšik najskôr operuje s pochybnosťami, ako často a či vôbec sa dá počúvať takáto intímna spoveď otca mŕtveho dieťaťa, je to natoľko silné umelecké dielo, že si veľmi rýchlo uvedomíte, akú silu môže mať hudba. Je nad všetkým, je nadčasová.
Skeleton Tree sa dočkal po svojom uvedení veľmi dobrého ohlasu. Debutoval na druhom mieste medzi najpredávanejšími albumami vo Veľkej Británii, v Austrálii, Belgicku či Fínsku bol jednotkou.
V novinárskom hodnotení dostáva v priemere viac než deväť bodov z desiatich, je oceňovaný vďaka svojej experimentálnosti i prínosu do novej hudby.
V tomto roku nevyšlo a zrejme ani nevyjde veľa nahrávok s takouto emocionálnou hĺbkou a silným umeleckým odkazom. Skeleton Tree je skutočne unikátnym zachytením najtemnejších a najbolestivejších zákutí umelcovej duše.
