Na začiatku leta sa objavila nová nahrávka španielskej speváčky, ktorá sa volá Buika - predtým používala meno Concha Buika. Album, ktorý vznikol v nahrávacích štúdiách v Madride, Miami a v New Yorku, je celý postavený na sile jej hlasu.
Concha Buika, teraz už len Buika, má na svojom konte rôzne nahrávky, ale slovenskí poslucháči si asi najviac pamätajú hit nemeckého nu-jazzového zoskupenia Trüby Trio s názvom Jaleo. Ak si myslíte, že v tej pesničke spieval nejaký starý španielsky flamencový bohatier, mýlite sa, bola to Concha Buika, vtedy ešte len začínajúca mladá hviezdička. V roku 2005 vydala prvý album pod svojím menom a tento najnovší z roku 2013, ktorý sa volá La noche más larga, je už v poradí ôsmy. Na albume sú flamencovo-džezové úpravy rôznych skladieb, vrátane hitu Jacquesa Brela: Ne Me quitte pas, ktorý u nás preslávila Hana Hegerová pod názvom Lásko prokletá. Buika sa k tomuto štandardu, ktorý mimochodom vznikol v roku jej narodenia, postavila statočne čelom a výsledkom je jemne pulzujúce flamenco s dramatickým výrazom.
Speváčka Buika sa síce narodila v meste Palma de Mallorca na Kanárskych ostrovoch, ale jej rodičia sa sem prisťahovali z politických dôvodov ako utečenci z Rovníkovej Guiney. V jednom rozhovore sa priznala, že stále sa cíti byť viac Afričankou ako Španielkou a možno aj preto sa pred pár rokmi presťahovala zo Španielska do Miami na Floride. Keďže jej hudobnými hrdinami sú nielen španielski flamencoví speváci, ale aj klasické džezové speváčky typu Billie Holiday, nikoho nemôže prekvapiť, že na albume La Noche Más Larga sa vo „flamenkoidnej“ podobe objavila aj pieseň Don´t Explain, ktorú preslávila práve Billie Holidayová.
Buika nespieva len nezvyčajne upravené hity iných autorov (okrem Jacquesa Brela a Billie Holidayovej sú na najnovšom albume napríklad piesne od Abbey Lincolnovej, či od Ernesta Lecuonu), ale má tu aj vlastné kompozície. Buika totiž nielen spieva, ale aj si sama píše niektoré skladby a dokonca i texty. Prednedávnom jej vyšla v poradí už druhá zbierka básní. Ako znie takáto poézia v jej vlastnom podaní, sa môžete presvedčiť napríklad pri počúvaní piesne, ktorá dala meno celému albumu - La Noche Más Larga. V klasickom džezovom triu ju na klavíri sprevádza Iván „Melón“ Lewis, na kontrabas John Benítez a na bicie Dafnis Prieto.
Hlas, aký má Buika, si museli zákonite všimnúť aj významní producenti, či podobne mysliaci umelci a tak vzniklo počas jej kariéry množstvo zaujímavých spoločných nahrávok. Okrem Trüby Tria účinkovala na albumoch takých umelcov ako sú Anoushka Shankar, Chick Corea, Chucho Valdez, Nelly Furtado, spevák Seal, či producent Javier Limón, ktorý s ňou nahral tri veľmi úspešné štúdiové albumy (Mi Niňa Lola, 2006, Niňa de Fuego, 2008 a El ultimo Trago, 2009). V roku 2011 dve jej pesničky použil aj Pedro Almodóvar vo filme Koža, v ktorej žijem. Aj na najnovšom albume Buiky sa vyskytuje jeden mimoriadne VIP hosť – je ním džezový gitarista Pat Metheny, ktorý Buiku sprevádza v jej autorskej skladbe s názvom No lo sé.
Neviem, či to tak cítite aj vy, ale Buika má ten druh hlasu, ktorý vás pritiahne k sebe a už nepustí. Okrem toho, že dokáže rovnako dobre zaspievať flamenco ako džezový štandard a zhudobňuje svoje básne, rada pri muzicírovaní improvizuje. Cítiť to aj na voľných úpravách rôznych štandardov na jej novom albume, ako je napríklad klasický kubánsky hit z medzivojnového obdobia s názvom Siboney. Jej album La noche más larga nepatrí k žiadnemu easy-listeningu, hoci na prvé počutie znie možno ľahúčko ako pierko - Buikin hlas vás čoskoro presvedčí o tom, že život je plný drám, ktoré môžu mať rôzne konce. Ak si však v ťažkej chvíli pustíte takýto album, možno vám to pomôže prekonať krízu. Najúžasnejšia a najdlhšia noc je tá, keď počúvate Buiku!
Potkan
