Novinka je prelomová paradoxne najmä tým, že sa na nej nič prelomové nedeje. Namiesto neurotického poskakovania medzi žánrami je Moon Shaped Pool akousi kompiláciou všetkého, čo kapelu bavilo za posledné štvrťstoročie na scéne. Rozhodne to nie je sklamanie – je to hudobný svet, do ktorého je radosť sa ponoriť a tentoraz netreba každú chvíľu plávať na hladinu za vzduchom. Je to najlepší z možných albumov.
Z formálneho hľadiska Radiohead opäť prekvapili. Krátkodobé zmiznutie zo sociálnych sietí, potom hneď dve nové piesne aj s pozoruhodnými klipmi v priebehu štyroch dní, následne nedeľa ako deň vydania, vtipné zneistenie poslucháča skladbami v abecednom poradí. Už len sledovať myšlienkové pochody, ktoré si zjednodušene môžeme nazvať napr. marketingovými stratégiami, je v prípade Radiohead celkom zábava. Pritom spoločenských presahov ich verzia popmusic obsahuje dosť, hoci skôr než agitáciu a burcovanie, Thom Yorke opisuje, v lepšom prípade ironizuje, rezignáciu, fatálne škody na ľudstve a vlastné úzkosti. V tomto majú k sebe Thom Yorke a nová Beyoncé s jej čiernymi pantermi vlastne veľmi blízko.
Hudobne je s výnimkou pilotného singla Burn The Witch nový album skôr poctou pomalej, komornej a filmovej hudbe, modulárnym syntetizérom, elektronickým, no nie automatickým bicím a mäkkému, tlmenému soundu. Najlepšie vývoj-nevývoj Radiohead dokumentuje pieseň True Love Waits – asi najdiskutovanejšia nahrávka kapely. Generácia, ktorá si bandu zafixovala ako nejaký britský výhonok grunge rocku, prirodzene nedá dopustiť na jej rané verzie, gitarové. Fanúšikovia z druhej polovice tvorby Radiohead by uvítali v novej verzii viac clickania a glitchov. Thom Yorke si však pri nahrávaní prvej štúdiovej verzie tejto skladby z roku ´94 jednoducho sadol za klavír a nahral ambientnú uspávanku.
Viac ako kedykoľvek predtým sú Radiohead soundtrackom. London Contemporary Orchestra, s ústrednou postavou v podobe čelistu Olivera Coatesa, si s Johnnym Greenwoodom dobre rozumejú už roky – hrali spolu napr. Greenwoodovu filmovú muziku či diela Steva Reicha a Pata Methenyho. To, ako skladajú, hrajú a aranžujú, je podstatné do poslednej noty. Orchestrom nemrhajú, dôležitejšie sú miestami intervaly medzi notami, atmosféra a duch než samotné harmonické a akordické postupy. Charakter nahrávky akoby žánrovo z iného sveta než zo sveta popmusic, kam ikony spravidla patria, robí zo známej kapely opäť raz najdôležitejší benchmark v aktuálnom svete tzv. populárnej hudby. Povedané s istou dávkou sarkazmu: Radiohead sú aktuálne možno jedinou kapelou na svete, ktorú je nie vhodné, ale priam nutné počúvať, a to napriek tomu, že nehrá ani hip-hop ani r´n´b.
Radiohead sú jednou z najpopulárnejších rockových kapiel sveta. Niekedy je to viac rock, inokedy elektronika, potom jedno i druhé, a novinka má pre zmenu veľmi blízko k označeniu classical modern či soundtrack. Inteligentná kapela s názorom, možno príliš dobrá pre túto dobu, ale buďme optimisti a tu na Slovensku si zaželajme, aby sa z populárnej stala inšpirujúcou. Inšpirovať totiž naozaj má čím.
