KING sú dôkazom toho, že aj hudba sa môže správať ako dobré víno. Navonok odpočívať, popritom však zrieť a nakoniec veľmi dobre chutiť. Trojica kalifornských dievčat sa rozhodla nikam neponáhľať a vôbec jej to neuškodilo.
Ešte v roku 2011 vydali KING vynikajúce EP The Story, vďaka ktorému sa z absolútnej nuly vyšvihli do sľubných výšin. Predtým neznáme interpretky si svojich fanúšikov spravili aj medzi ľuďmi ako Prince, Erykah Badu, Questlove či Phonte Coleman z Foreign Exchange. Krátko na to spolupracovali s Bilalom či s Robertom Glasperom, aby ich nadôvažok vysamplovalo číslo jeden súčasného amerického hip-hopu Kendrick Lamar. Napriek vynikajúcej východiskovej pozícii sa KING neponáhľali a na svojom debutovom albume pracovali roky – vydali ho až teraz, o päť rokov neskôr.
Zvláštnosťou tohto albumu je, že si pri ňom prídu na svoje priaznivci staršej hudby aj vyznávači tej novej, progresívnej. KING nemajú problém vytiahnuť zvuky a atmosféry nedávnej minulosti 80., 90. rokov a napriek tomu skladbu urobiť tak, aby neznela spiatočnícky. Doplnky v ich šatníku sú retro, no skriňa pochádza z najnovšej kolekcie. Komplikovanejšie je, že to neplatí pre všetky skladby z albumu. Niektoré sú jednoducho len súčasné, true schoolové, viac či menej progresívne. Tvorbu KING nie je ľahké a možno ani potrebné definovať. Majú niečo z Princea, Sade, Eryky Badu aj Madliba, no stále sú to KING.
Nostalgicky na mňa pôsobí sebestačnosť tejto mladej dievčenskej skupiny, ktorá pripomína časy, keď sme si ešte ako deti tvorili vlastnú hudbu. Sami sme si ju vymysleli, nahrali a niekedy aj vydali. Aspoň na MC kazetách, s vlastnoručne nadizajnovaným obalom, pre pár najbližších. To isté urobili KING, aj keď v tomto prípade je výsledok vynikajúci – napokon majú za sebou aj skúsenosti z prestížnej Berklee College of Music. Dve sestry a ich kamarátka si skladby píšu sami, nahrávajú si ich vo vlastnom štúdiu a vydávajú ich pod vlastným vydavateľstvom. V reálnom, profesionálnom svete to znie ako celkom zriedkavé nastavenie na skupinu mladých dievčat.
Rozdelené to majú tak, že jedna zo sestier, Paris, skladá hudbu, aj si ju poväčšine sama nahráva, kým zvyšné dve členky Amber a Anita sú hlavné speváčky. Ak si spomenieme na dievčenské skupiny 90. rokov, takýto prístup je skôr vzácnosť. Aj Destiny's Child či TLC sa preslávili spievaním skladieb, ktoré im zložili iní hudobníci. Napriek tomu, že výsledok sa dnes pokladá za klasiku R&B, samy musia uznať, že si nedokázali vytvoriť vlastný špecifický zvuk a nepomohli im v tom ani ich rôznorodí spolupracovníci. Dominantným poznávacím znakom ich tvorby boli zafarbenia hlasov. Pri KING je dominantou sama hudba, hlas a spevácke výkony sú druhoradé.
V súčasnosti, keď dievčenské skupiny možno zrátať na prstoch jednej ruky, je veľmi dobré, že vznikli KING. Zaplnili tým pomyselnú dieru, ktorá tu zívala prázdnotou už niekoľko rokov. Napriek tomu si trúfam tvrdiť, že by sa vynímali aj v konkurencii dievčenských skupín 90. rokov. Nielen svojou sebestačnosťou a vlastným zvukom, ale aj kvalitou a hĺbkou svojej tvorby. Aj keď ktovie, či by podobnú hudbu dokázali vytvoriť aj v 90. rokoch, bez vplyvov tej súčasnej. Jediný spôsob, ako sa utvrdiť v ich kreativite, je sledovať ich tvorbu aj naďalej.
