Mal to byť jeden z návratov tohto roka. V niektorých recenziách s tým súhlasia, v iných novú štúdiovku Prodigy zvozili pod čiernu zem. Kapela je však s návratom spokojná, veď so šiestou štúdiovkou sa trápili takmer šesť rokov. S nahrávaním nových trackov začali už v roku 2011, o rok na to už mali pracovný názov albumu How To Steal A Jetfighter. Nakoniec nezmenili len pracovný názov, ale aj celý zvuk albumu. Kapela dokonca v priebehu ostatných pár rokov menila štúdio a niekoľkokrát začínali odznova, aby vytvorili divoký a agresívny album a aby zachránili podľa nich umierajúcu tanečnú scénu.
Album, na ktorý ich fanúšikovia čakali od vydania nahrávky Invaders Must Die, teda od roku 2009, je ešte divokejší, ako sme u Prodigy zvyknutí. Podľa ich vlastných slov je to však len prirodzená reakcia na to v akom svete žijeme. Prodigy trápi aj dianie na hudobnej scéne. "Z elektroniky sa stala pop music, ktorá ovládla tanečnú scénu. Aj preto je pre nás dôležité robiť albumy ako tento. Ľudia potrebovali poriadny bordel a niečo hlučné. Valí sa na nich prvoplánová a hlúpa hudba a my proti tomu bojujeme, preto ľudia na náš návrat tak čakali," uviedol Maxim pre hertsandessexobserver.co.uk.
Na marcový album nás Prodigy upozornili už v decembri minulého roku, keď do sveta vypustili singel, ktorý sadol fanúšikom Prodigy ako uliaty - Nasty. Práve v druhej polovici minulého roka album aj dokončovali. Väčšinu prác si na seba zobral Liam Howlett, ktorý pri ich najnovšej štúdiovke menil svoje návyky. "Posledné štyri mesiace som odmietal chodiť do štúdia počas dňa. Priviezol som syna zo školy a po šiestej večer som začal pracovať a ťahal som do piatej rána. Bolo to aj preto, že sme chceli vytvoriť nočný album. Práve v noci sa dejú tie nebezpečné a vzrušujúce veci, na obed sa nič nedeje," uviedol Liam Howlett pre hertsandessexobserver.co.uk. Napriek tomu, že posledné úpravy boli v rukách Liama Howletta, album The Day is My Enemy Prodigy definujú ako nahrávku, ktorá je ich kolektívnym dielom.
Vytvoriť soundtrack k tomu, čo sa aktuálne vo svete deje. A ukázať súčasným producentom ako sa to má robiť. S takýmto zámerom sa Prodigy zatvorili do štúdia. Na nahrávke, ktorú si vydali pod hlavičkou vlastného vydavateľstva Take Me To The Hospital, im pomohli Sleaford Mods či Flux Pavilion. Výsledkom je album, ktorý podľa ich vlastných slov dokážu vytvoriť len Prodigy. "Náš predošlý album Invaders Must Die bol skôr takou oslavou. Tešili sme sa z toho, že sme späť, boli sme z toho v oblakoch. Ale túto fázu už máme za sebou," uviedli Prodigy pre britský Guardian.
Ak ste od novej štúdiovky Prodigy nečakali žiadnu revolúciu, budete spokojní. Fanúšikovia dostali náklad, na aký šesť rokov čakali. Spokojná je aj kapela, ktorá šiesty album radí medzi to najlepšie, a dokonca, ako nedávno prezradili pre britský Guardian, zaslúžili by si rovnako dôstojné miesto, aké v britskej hudbe patrí kapelám Oasis či Blur. "Len sa snažíme ľuďom povedať, že aj my sme pre britskú kultúru dôležití. Sme na rovnakej úrovni ako boli Sex Pistols či The Clash," uviedli Prodigy pre spomínaný denník. Zatiaľ čo týždenník New Musical Express či Mojo im novú štúdiovku vychválili, v Drowned In Sound či magazíne Exclaim spokojní neboli, album The Day Is My Enemy dostal smiešne dva body z desiatich.
