Britpop je pre ňu tým najlepším britským žánrom a jungle považuje za punk. Vyrastala na Blur a Oasis, Goldie je pre ňu rebel tanečnej hudby a ona sama sa snaží tieto vplyvy spojiť dokopy. Nia Archives aj vďaka debutovému albumu dokazuje, že patrí medzi najvýraznejšie talenty na súčasnej elektronickej scéne. „Som hrdá na to, že som britka. Jungle je britská hudba, britpop je britská hudba. Nemyslím, že je niečo zlé na tom byť patriotkou. Som hrdá na moje britské aj jamajské korene,“ uviedla Dehaney Nia Lishahn Hunt aka Nia Archives pre britský Standard. Mladá producentka s hudbou vyrastala, od detstva jej doma púšťali gospel, dancehall či jungle. Inšpiráciou jej bola hlavne jej stará mama, ktorá mala dokonca pirátske rádio a Niu zoznámila so žánrami ako dub či soul.
Ešte pred pár rokmi Nia Archives pracovala v známom fast foode. V roku 2019 sa ale rozhodla, že to chce skúsiť s hudbou a vymeniť Manchester, kde žila od svojich šestnástich za Londýn. Lockdown bol pre ňu zlomovým obdobím, kedy sa naplno mohla ponoriť do tvorby vlastnej hudby. A krátko na to, sa už o nej hovorilo ako o objave, ktorý by vám nemal ujsť. Po niekoľkých singloch a EP prišiel čas na debutový album Silence Is Loud. Ten je o trochu iný ako predošlé nahrávky. Nia Archives sa snažila spraviť ucelené dielo, ktoré nebudete počúvať len vtedy, keď sa budete chcieť baviť. „Predtým som robila hlavne klubové veci, aby som ľuďom dokázala, že som dobrá producentka, že viem spraviť naozaj silné tracky. Miluje raveovú hudbu, ale ja sama nepočúvam raveové albumy. Mám rada albumy s príbehom,“ uviedla Nia Archives pre Guardian. A presne taký je aj jej vlastný debut Silence is loud.
Nia Archives sa narodila koncom 90.rokov, teda v čase, kedy sa jej milovaný jungle ešte len vyvíjal. Vyrastala na The Beatles, Blur aj Natalii Imbruglii a spievať sa učila od Amy Winehouse. Všetky tieto vplyvy Nia Archives preniesla aj na svoj debutový album, Uvedomuje si ale, že čím viac rocku, indie rocku či popu do svojej hudby pridáva, tým viac môže svojich fanúšikov, ktorí sú s ňou od jej zaciatkov zmiasť. „Som trochu nervózna ako budú ľudia na album reagovať, lebo je to niečo iné ako som doteraz robila. Ale niekedy musíte zariskovať,“ uviedla Nia Archives. Jej debutový album nie je len na tancovanie, Nia Archives vás púšťa k sebe veľmi blízko. Na debute otvorene hovorí aj o nie celkom ideálnych vzťahoch s jej rodinou, ktoré sa pokazili pred pár rokmi a otvorene hovorí, že s rodinou sú už len v sporadickom kontakte.
Prvé skladby vytvorila Nia Archives ešte v čase, kedy mala 16 rokov. Tvorba hudby bola pre ňu tak ako pre väčšinu kreatívnych ľudí terapiou. „Keď som v šestnástich tvorila, tak to bol môj spôsob ako sa prejaviť. Vždy som to považovala za ten zdravý spôsob ako vyjadriť šťastné či smutné emócie. A bavilo ma ich vyjadrovať práve cez jungle. Ten vám umožní robiť naozaj hlboké skladby, ktoré sú ale tak trochu skryté za junglové beaty, takže ak sa na ne naozaj nesústredíte, tak to tam nenájdete a to je taká moja ochrana,“ prezradila Nia Archives. Junglové balady a vyslovene britský album. To sú výrazy, ktoré asi najlepšie vystihujú aký album Silence Is Loud je. So skladbami na albume jej pomáhal Ethan P.Flynn, ktorý spolupracoval napríklad aj s FKA Twigs.
Ak je Nia Archives vašim miláčikom a za ostatný rok vám neušiel žiadny z jej singlov, tak jej debutový album už z veľkej časti poznáte. Miesto na ňom majú všetky známe hity ale aj pár noviniek, vďaka ktorým chce Nia Archives dosiahnuť, aby ste sa posadili a jednoducho len počúvali. Nečakajte ale veľmi dlhý album, britská producentka len málokedy so svojimi skladbami prekročí tri minúty. Na debute však aj napriek tomu dokazuje, že ako producentka neustále rastie a je stále lepšia a lepšia. Nia Archives by sa po vydaní debutu Silence Is Loud chcela venovať nielen živým hraniam. Producentka, ktorá tento rok zavíta aj na Pohodu by rada venovala čas aj spoluprácam. „Vždy sa mi páčilo ako jungle dokáže spájať. Je jedno ako vyzeráte. Je jedno s kým randíte. Spája vás to, že sa chcete baviť a počúvať hudbu. Preto jungle milujem. Je tam cítiť ten prístup 90.rokov, ten vibe, že sme jednotní,“ uviedla Nia Archives pre Guardian.
