Nový album britského hudobníka a speváka Petra Gabriela vznikal rekordne dlho a jeho cesta k starým fanúšikom a možným novým poslucháčom bola tŕnistá, no oplatilo sa čakať. Viac ako dve hodiny muziky na albume i/o, ktorý oficiálne vyšiel 1. decembra, prinášajú zážitok, ktorý nie je pre túto dobu samozrejmý. Nájdete tam všetko možné – od intímneho klavíra, akustických gitár a jemnej elektroniky až po husté zvuky sláčikového orchestra a jasavé fanfáry dychovej sekcie, krehké balady, štadiónové hymny typu „zamávaj svojím rozsvieteným mobilom“ (kedysi sa to robievalo zapaľovačom) až po tanečné kúsky, pri ktorých svrbí päta. Napriek tomu je všetko dôkladne a nenásilne poprepájané tkanivom zvukov aj medziľudských vzťahov. Na albume spolupracovali hudobníci a hudobníčky rôznych generácií, a na jeho výslednej podobe to počuť. O tom, ako všetko so všetkým súvisí, spieva Gabriel v titulnej skladbe i/o, „som časťou všetkého“.
Album má veľmi dlhú a zložitú históriu. Vznikať začal ešte koncom minulého storočia, práce na ňom viackrát prerušili alebo zastavili, takže finálna verzia uzrela svetlo sveta po viac ako 27 rokoch. Medzičasom vyšli dva albumy s coververziami – Scratch My Back v roku 2010 a New Blood v roku 2011. I/O je tak prvým albumom s novým materiálom po viac ako dvadsiatich rokoch od vydania albumu Up. Ako prvá zaujme jeho štedrá minutáž – spolu sú to viac ako dve hodiny hudby. Každá z dvanástich skladieb má totiž na albume dve verzie, nazvané buď Bright-Side Mix alebo Dark-Side Mix. Je zábavné počúvať oba mixy po sebe a hľadať medzi nimi rozdiely, ale album sa dá rovnako dobre počúvať aj na preskáčku alebo si môžete dať „svetlú“ a „tmavú“ stranu v jednom kuse – zážitok je vždy zaručený. Napriek ľahkosti, akou väčšina skladieb pôsobí, texty sú zakaždým o niečom dôležitom – napríklad skladba Panoptikom upozorňuje na „preinformovaný“ svet, v ktorom sa strácajú hranice medzi virtuálnym a reálnym.
Na novom albume Petra Gabriela spolupracovali desiatky hudobníkov, hudobníčok, spevákov a speváčok, či aranžérov, ktorí podriadili svoje egá celku. Niektorí z nich, ako napríklad gitarista David Rhodes, bubeník Manu Katché, či basgitarista Tony Levin, s Gabrielom spolupracujú celé desaťročia, ďalších postretával na neskorších etapách svojej umeleckej cesty. To platí napríklad o Johnovi Metcalfovi, violistovi, dirigentovi sláčikovej sekcie a autorovi orchestrálnych aranžmánov, s ktorým spolupracoval na obidvoch albumoch cover-verzií po roku 2000. Mladšiu generáciu predstavuje napríklad Skrillex ako „hudobný asistent“, či speváčka Rioghnach Connoly z dua The Breath. Títo všetci sú na Gabrielových skladbách poprepájaní neviditeľnými nitkami.
Peter Gabriel sa okrem pôsobenia v skupine Genesis v praveku artrocku a písania filmovej hudby preslávil aj tým, že ako jeden z prvých podporoval tzv. world music. Stačí sa pozrieť do katalógu jeho vydavateľstva Real World Music alebo sa na zoznam účinkujúcich v soundtracku k filmu Posledné pokušenie Krista od Martina Scorceseho z roku 1988. Festival WOMAD (World of Music, Art and Dance), ktorý prináša to najlepšie z aktuálnej world music scény, funguje od roku 1980 až doteraz. Na dvojalbume i/o sú však etno vplyvy prítomné iba minimálne, skôr v drobných náznakoch – nájdete ich v napríklad v niektorých vysamplovaných perkusívnych zvukoch, v nástrojoch ako charango a ukulele, či v zaangažovaní Soweto Gospel Choir, speváckeho zboru z Juhoafrickej republiky.
S trochou preháňania by sa dalo tvrdiť, že vďaka extrémne dlhej dobe vzniku tejto nahrávky, to, čo by na začiatku jej cesty mohlo mladším generáciám pripadať ako staromódne, sa po štvrťstoročí dostalo znovu do módy, takže album znie na prvé počutie sviežo a moderne. Optimistickým vysvetlením je to, že Gabrielova hudba je taká kvalitná a nadčasová, že obstojí aj v roku 2023. Ak si chcete urobiť vlastný názor, treba si z albumu aspoň pár kúskov vypočuť – som si istý, že nezostanete len pri jednom. Majstrovské kúsky sú napríklad skladba Road to Joy, ktorej spoluautorom je Brian Eno, alebo záverečná majestátna Live and Let Live.
Zvláštnosťou promovania nového albumu Petera Gabriela bolo to, že všetkých dvanásť skladieb zažilo svoju singlovú premiéru v dvanástich rôznych dátumoch a mesiacoch roku 2023, podľa toho, kedy bol spln mesiaca. Napriek tomuto vesmírnemu aspektu sa v textoch piesní odrážajú nielen rôzne mystériá, ale aj reálne problémy tohto sveta – znečistenie životného prostredia, ľudská chamtivosť, ktorá spôsobuje utrpenie, zábava, ktorá nemá konca. Hoci Gabriel to všetko vidí a počuje, dáva zreteľne najavo, že napriek všetkým chybám má tento svet rád, lebo je to náš jediný a spoločný domov.
Posledné správy od autorov albumu i/o hovoria, že na pokračovanie nebude treba čakať ďalších 27 rokov, ale čoskoro by sa mali objaviť nové pesničky. Neviem ako vy, ale ja sa už nemôžem dočkať, pretože tento chorý svet dokážu zrejme vyliečiť len dve veci – láska a kvalitná hudba.
