Pre časť kapely to bolo najvýchodnejšie miesto, na ktorom kedy hrali. Pre celý kolektív koncertná premiéra na Slovensku. Ako Psymon Spine hodnotia Pohodu?
„Existuje množstvo festivalov, ktoré majú rovnaký program a pôsobia ako rôzne verzie samých seba, čo je v poriadku. No Pohoda má skutočne premyslenú dramaturgiu,“ myslí si gitarista a spevák Noah Prebish. Dramaturgiu kapela testovala osobne aj po vlastnom vystúpení. Skákali na koncerte dvojice Charlotte Adigéry & Bolis Pupul, zahrali si set v rámci Pohoda acoustic session, nafotili festivalový merch. A niekde medzi tým si našli čas aj na Rádio_FM.
Refrén nájdeš na tričku
Najčastejšie spomínané slovo v debate s päťčlennou zostavou bola #spolupráca. Už vo viacerých starších rozhovoroch s nimi zaznelo, že práve tá je v kapele základným tvorivým nástrojom. To by určite podpísali aj iné, nie nevyhnutne hudobné, zoskupenia. No pre menej participatívne typy – ako taká kooperácia vyzerá v realite?
„Často niekto príde s vlastným nápadom, ku ktorému každý pridá niečo svoje. Pesničky robíme kolektívne, sme vlastne dosť demokratická kapela. Naše najobľúbenejšie skladby sú tie, ktorých sa všetci nejakým spôsobom dotkneme.” vysvetľuje Noah.
„Páči sa mi na vás, že ste veľmi konkrétni v tom, čo hľadáte, no zároveň dokážete z ostatných vytiahnuť ich dobré nápady,” obracia sa na kolegyňu a kolegov bubeník Zebadiah Stern. Spolu s gitaristkou a speváčkou Sarah Aument sú v partii služobne najmladší, ku skupine sa pridali v procese tvorby najnovšieho albumu. Zebadiah mal počas jedného nahrávacieho termínu Covid, takže ostatným do štúdia posielal videá, v ktorých bubnoval, a oni mu obratom odpovedali návrhmi, čo by mohol skúsiť inak. Bolo to vraj produktívne aj zábavné.
Najviac sa im vraj darí, keď primárne nemyslia na tvorbu. Basgitarista Peter Spears si spomína na jeden večer, počas ktorého Sabine, ďalšiu členku a spoluhráčku kapely, zaujal nápis na tričku klávesáka Michaela. „Jumprope, Jumprope,” začala si Sabine zrazu pospevovať slovo z outfitu. Zvyšok sa pripojil, pribudla basová linka a refrén bol hotový.
Noah tvrdí, že v takýchto situáciách vznikajú najchytľavejšie časti ich pesničiek. „Chceme sa vzájomne pobaviť a rozosmiať. Každý z nás má aj svoj vlastný hudobný projekt, no keď sme všetci spolu, dokážeme vypnúť. Myslím si, že tento spoločenský aspekt je pre nás veľmi dôležitý. Kamarátime sa a to je v tejto kapele kľúčové.”
Ironicky krok za krokom
Ich ďalším pracovným nástrojom je irónia, často cielená do vlastných radov. Klávesák Michael Rudinski aka Brother Michael tvrdí, že do textov vkladajú polovážne aj polovtipné vrstvy. „Vždy sa mi zdá, že hovoríme niečo hlboké, no zároveň si z toho uťahujeme. Môžeme urobiť dva vážne kroky, ale potom musí prísť jeden uletený. Bojíme sa totiž, že budeme príliš kazateľskí.”
„Don’t want you back,” znie podtitul skladby Jacket. „All you are to me, another service fee,” spievajú v Jumprope. A Modmed zaujme refrénom: „Maybe you got just what you wanted, maybe it changed before you noticed it.” Teraz hrajú v kapele, bavia sa nad pesničkami, koncertujú na opačnom konci sveta. Majú teda, čo chceli?
Skladba Modmed má iný význam, vysvetľujú a Sarah ponúka svoju interpretáciu: „Život je podľa mňa oveľa viac než len fantazírovanie o tom, čo by sme chceli. Keď mladý človek sníva, že bude mať kapelu, je idealistický rojko, ktorý možno jednoduché veci v živote pokladá za samozrejmé. Lenže čím sme starší, tým viac oceňujeme to, čo máme spoločné, aspoň podľa mňa. Napríklad také banálne umývanie zubov, to robíme všetci. Zmeny sa priplížia a vždy sa zmeníme skôr, než si to uvedomíme. To sa mi na texte Modmed veľmi páči.”
Otázka „Toto sme chceli?” v súvislosti s hudobnou kariérou sa predsa len dostala do jednej pesničky, bude na ich novom albume. „Mať kapelu je ťažké, ale aj vzrušujúce. Psymon Spine funguje v rôznych obmenách jedenásť rokov, čo je viac než by si ľudia mysleli,“ vysvetľuje Noah a tvrdí, že pokračovať spolu by chceli oveľa dlhšie. „Ak by to znamenalo udržateľnú kariéru, tak náš pomalší rozbeh je úplne v poriadku. Sme menej nervózni a posadnutí krátkodobým úspechom. Myslím si, že na tejto kapele všetci milujeme to, že v nej chceme zostarnúť.”
V rozhovore ďalej vysvetľujú, aký je život na newyorskej hudobnej scéne, čo vložili do skladby Jumprope a ako narábajú s iróniou.
Rozhovor so Psymon Spine
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
