Kvôli pandémii mešká viacero albumov a preto, hoci je leto v plnom prúde, sa uhorková sezóna zatiaľ nekoná. Napokon posúďte sami, toto je zopár adeptov na náš Album týždňa: alternatívne mažoretky alias The Go! Team, veľmi cinematická María Zardoya alias The Marías, temní Madlib a Declaime, takmer šansónoví Jehnny Beth a Bobby Gillespie, tradične neuchopiteľný Tyler, The Creator aj Snapped Ankles a za zmienku stojí aj novinka nórskeho projektu Raaja Bones.
Voľba však padla na hudobne asi najbohatší release prvých júlových dní - Pink Noise od Laury Mvuly.
Laura Mvula, v základnej umeleckej škole absolvovala klavír a husle, tínedžerské obdobie strávila v gospelovom zbore a veľmi skoro začala písať vlastnú hudbu - vokálnu aj inštrumentálnu. Získala dve nominácie na Mercury Music Awards aj BBC Sound of, ceny Ivor Novello, MOBO a Critics Choice na Brit Awards. Pohybuje sa rovnako suverénne vo svete džezu aj popu, skvelé bolo jej vystúpenie na BBC Proms s Esperanzou Spalding a skladá hudbu pre film. Guy Ritchie si ju vybral ako speváčkou silnej témy pre film The Man from U.N.C.L.E., spolupracovala s Nilom Rodgersom, Joolsom Hollandom, Robertom Glasperom, Jamiem Cullumom aj Snarky Puppy a pravidelne hosťuje v Royal Shakespear Theatre.
Laura podľa vlastných slov túžila odľahčiť svoju hudbu a dokázať, že nie je len speváčkou, o ktorej sa hovorí ako o tej s veľkou muzikalitou, ale aj ako o popovej hviezde, ktorá vie natočiť sexy album. Je to trochu zvláštna situácia, lebo mnohé speváčky skôr po ľahších albumoch túžia zaujať náročnejším, umelecky ambicióznejším materiálom. „Chcela som kresliť s čo najväčším množstvom rôznych farieb. Vyrastala som v 80. a 90. rokoch, sledovala som MTV. A zatúžila som tiež skladať taký luxusný, sofistikovaný, kinetický pop ako Michael Jackson či Prince,“ prezradila Apple Music Laura Mvula.
V rozhovoroch o svojej albumovej novinke Laura veľmi často zmieňuje tanec. Ako klasicky vzdelaná hudobníčka objavila pohybovú stránku hudby pomerne neskoro a ako vraví, na to, ako sa po prvý raz osmelila zatancovať na verejnosti, nikdy nezabudne. Tanec je alfou a omegou aj skladby, kvôli ktorej ju kontaktoval Chris Martin z Coldplay len preto, aby jej za ňu poďakoval. Verše skladby “Church Girl” som napísala vo vlaku, veľmi ľahko. Ale až po polroku som k nej vymyslela refrén. Každá časť skladby je napísaná v inej tónine, to ju zrejme robí zvláštnou, hovorí Laura Mvula.
Album znie nielen ako z inej doby, ale trošku aj akoby z iného sveta. Laura nahradila všadeprítomný trap, latino a rap útržkami toho, čo jej ako dieťaťu ostalo v pamäti pri sledovaní MTV. „Rap som nikdy nepočúvala, úplne ma obchádzal. Ale keď som prvýkrát počula jeden z albumov Kanyeho Westa, bola som očarená tým, koľko sa dá vyťažiť z úplného minima,“ prezradila Laura Mnvula. A tak namiesto rapovania niekde cituje Janet Jackson, inde BeBe a CeCe Winans, a s trochou zveličenia by sa dalo povedať, že album Pink Noise znie aj ako ženská verzia toho najlepšieho od Hall & Oates. Zásluhu má na tom aj popový producent Dann Hume, kedysi člen novozélandskej kapely Evermore a svojou troškou prispel i Simon Neil, spevák Biffy Clyro ako hosť v jednej z piesní.
