Wax Tailor je 45-ročný holo-mimozemsko-hlavý elektronický producent z francúzskej Normandie. Stretnúť ste ho mohli aj v našich končinách, v auguste 2008 vystúpil na Hip Hop Kempe a o tri mesiace neskôr v Košiciach v Kasárňach Kulturparku. Už vtedy o ňom hovorili ako o „francúzskej odpovedi na Massive Attack či Portishead“. Jeho svojský štýl totiž najradšej škatuľkovali do trip-hopu.
Žáner, do ktorého sa Wax Tailor najviac zamiloval, je hip-hop. Stalo sa tak už pred tridsiatimi rokmi, keď mal 15 rokov a stal sa moderátorom v parížskom rádiu. Kým predtým počúval hudbu rôznych žánrov, začiatkom 90. rokov – po osobnom stretnutí s ľuďmi ako Cypress Hill či The Roots – naplno prepadol hip-hopu. Nezapáčila sa mu len hudba, ale celá hip-hopová kultúra. Krátko nato založil vlastnú rapovú skupinu aj vlastný hudobný label, pod ktorým vydával napríklad i breakbeat. Konečne, začiatkom tisícročia, založil projekt elektronickej hudby Wax Tailor. Kým dlhé roky vynikal najmä kreatívnym samplingom, v 2014-om prišiel zlom – Phonovisions Symphonic Orchestra. Spolupráca s 35-členným orchestrom a so 17-členným speváckym zborom. Spolu prerobili až 27 skladieb z jeho albumov. Apropo, tých má už dokopy 6 a nie je pritom žiadne „béčko“ – na konte má takmer pol milióna predaných nosičov a milióny prehratí na streamingových službách. Ani koncertne na tom nie je najhoršie. Dosiaľ si zahral v 60 krajinách. Nevystupuje pritom ako one man show, ale vždy aj s inými ľuďmi ako celá, plnohodnotná, zábavná kapela.
The Shadow Of Their Suns je projekt, ktorý je tak trochu aj politický. Wax Tailor sa za aktivistu nepovažuje, napriek tomu mal nutkanie niečo povedať. Alebo skôr inšpirovať svojich poslucháčov k zamysleniu. Ako sa vyjadril pre televíziu France 3 Normandie, sčasti je tento album vyjadrením jeho hnevu nad tým, čo sa deje. A nemyslí tým len pandémiu, má totiž pocit, že ľudstvo zažíva krízu na mnohých frontoch - ekologickom, ekonomickom aj sociálnom. A tiež má pocit, že sa končí nejaká dôležitá kapitola v dejinách ľudstva. Nevie presne, čo to je a či sa to skončí v priebehu šiestich mesiacov, dvoch či desiatich rokov, ale má pocit, že niečo sa končí – rozrozprával sa aj v rozhovore pre americansongwriter.com. Nový album vychádza podľa neho v tom najsprávnejšom čase, keď sú potrebné pozorovanie, reflexia, diskusia, spolupráca aj akcia.
Wax Tailor pracoval na tomto albume dva roky, časť skladieb nahral vo svojom štúdiu vo Vernone a časť v Juhoafrickej republike, v Kapskom meste. Iba spolupráce – a nebolo ich málo – prišli z iných kútov sveta. Wax Tailor sa pritom cítil ako filmový režisér – každému spolupracovníkovi poslal „scenár“, v ktorom dopodrobna popísal, ako si predstavuje výsledok. Ak nebol spokojný, vypýtal si novú verziu. Zakaždým. Ako prezradil pre americansongwriter.com, keď robí na albume, berie to omnoho vážnejšie, ako keď robí na iných nahrávkach. Album totiž nevníma ako zbierku ľubovoľných piesní, ale ako dielo s konceptom. A je natoľko rozhodnutý doviesť tento koncept do úspešného konca, že pre jeho blízkych je mimoriadne ťažké byť v tomto čase v jeho prítomnosti. Ktovie, čo by o priebehu spoluprác povedali ľudia ako Mark Lanegan, Del the Funky Homosapien, Mr. Lif či D Smoke.
The Shadow Of Their Suns popisuje Wax Tailor ako „zvukový celovečerný film“ a práve kinematografickosť projektu je to, čo ho najviac vystihuje. Aspoň v porovnaní s jeho predchádzajúcimi prácami. Popri samploch, skrečoch a vokáloch tu dosť intenzívne a zároveň prirodzene vyznievajú živé, aj orchestrálne nástroje, a tak sa môžeme tešiť zo zaujímavého vybočenia zo škatuľky samplujúcej elektroniky. A to Wax Tailor ani predtým nepatril k tým, čo by samplovali celé linky, omnoho radšej sa pohráva s krátkymi zvukmi. Výsledok je zábavný, rytmický, chytľavý aj pekný zároveň. Pre plný zážitok odporúčam počúvať na kvalitných slúchadlách či reprákoch.
