Na úvod sa tradične pozrieme na to, čo sa nám za posledných pár dní urodilo: E3 AF Dizzeeho Rascala, Earth to Dora od Eels, Some Kind of Peace Olafúra Arnaldsa, Wagon Chistov Recepticon, April od Emmy the Great, Hot, Wet and Sassy od Tobacco, či novinky veteránov: Hey Clockface Elvisa Costella a Extinction Level Event 2: The Wrath of God Busta Rhymesa.
Najviac originálnej a nezameniteľnej hudby a zaujímavého slova som však našiel na novom albume kapely Tunng - Tunng Presents…DEAD CLUB.
Konceptuálnych albumov sa nám už veľa nerodí a ak áno, tvoria skôr sériu hookov pre netrpezlivú generáciu Spotify. Tunng idú ešte ďalej a spájajú svoju sériou podcastov s hudbou. Ako to funguje? Výborne. Stačí prijať miestami morbídnu alebo vo výsledku uspokojivú až veselú hru s témami smrti, smútku a neľahkých časov. Tunng volia namiesto pátosu humor a filozofiu. Miešajú nerealizovateľné s praktickým.
Siedmy album kráľov folktronicy otvára nahrávka, ktorá pozýva k stolu brazílsky ľud Wari’, známy svojou rituálnou konzumáciou zosnulých, aby duša našla svoje telo v pozostalých. Odvážny spôsob ako otvoriť album o smrti a smútku v časoch corony a sociálneho sieťovania stupidity. Tunng však majú pre nás aj praktickejšie a zákonnejšie tipy - napr. v piesni Sdc alias Swedish death cleaning. Pre vás, ktorí ste sa s týmto pojmom zatiaľ nestretli s radosťou oznamujem, že o smrti výnimočne nie je. A nie je ani o bežnom upratovaní v zmysle utieranie prachu či vysávanie, skôr o minimalizme, zbavovaní sa zbytočností.
Rozprávanie o vyrovnávaní sa s ťažkými časmi, smrťou a utrpením asi nie je presne to, čo súčasné podcastové generácie cielene vyhľadávajú, ale Tunng, konkrétne obaja speváci Sam aj Becky, svoje podcasty robia na vysokej úrovni. Každý ťýždeň si na 45 minút pozývajú osobnosti z rôznych oblastí - švajčiarskeho filozofa Alaina de Bottona, rapperku Speech Debelle, britskú autorku a lekárku, pracujúcu s nevyliečiteľne chorými Kathryn Mannix, básnika a riaditeľa Schomburg Centre štúdií Black Culture či Maxa Portera, autora knihy Grief is the Thing with Feathers, ktorá kapelu k nahratiu albumu vlastne inšpirovala predovšetkým. Väčšinu hostí z podcastov kapely, môžete na albume počuť.
Album je zaujímavý nie len svojim mierne morbídnym konceptom a hosťami, aj hudobne je na veľmi vysokej úrovni, asi na takej akú od Tunng očakávame. Hudba nie je prepchatá, nepredvádza sa množstvami štýlov, ktoré by zvládla, ale znie pestro. Pracuje úsporne, spieva civilne, narába s detailom. Je veľmi jednoduché sa s ňou identifikovať. Tunng majú skrátka fantastické renomé a je skvelé, že prišli práve teraz a práve s takouto platňou.
