Zdá sa, že celosvetová pandémia sa už naplno prejavuje svojím ovocím. A teraz nemyslím to trpké, ale práve naopak, to sladké. Za posledné dva týždne vyšlo až päť albumov, o ktorých by som mohla vďačne písať v tejto rubrike. Či už išlo o prvú sólovú dlhohrajku Black Thoughta z The Roots, debutový album Omara Apolla, piaty album Clipping, siedmy album Dizzeeho Rascala, alebo poslednú novinku amerického rappera, ktorý si hovorí Open Mike Eagle... Posledný spomínaný je možno jeden z najmenej známych zo všetkých spomínaných, napriek tomu si za album týždňa vyberám jeho Anime, Trauma and Divorce. Mám totiž pocit, že zo všetkých albumov je práve tento ten, čo je najodvážnejší.
Open Mike Eagle oslávi tento mesiac 40 rokov a aj keď pochádza z Chicaga, už nejaký čas sídli v Kalifornii. Slnko tohto kúta zeme možno cítiť aj na jeho novom albume, plnom soulových chvíľok. Na scéne je 16 rokov a treba povedať, že zreje ako dobré víno. Albumy a EPčka už povydával v najrôznejších zoskupeniach, no to, čo mu prináša najväčšiu slávu a uznanie, je jeho sólová tvorba z posledných rokov. Či už išlo o jeho tretí album Dark Comedy z 2014-eho, alebo štvrtý album Brick Body Kids Still Daydream z 2017-eho, svoju pozíciu zaujímavého rappera si čoraz viac upevňoval. A rád ju prepájal so svojou druhou rolou – rolou komika– Open Mike Eagle je totiž známy aj z podcastov venovaných animákom či televíznej šou venovanej stand-upom.
Predchádzajúca tvorba Open Mike Eagla bola plná „divných“ beatov, ktoré mali podčiarkovať jeho „divný“ flow a „divné“ texty, na novom albume sa však vo všetkých oblastiach trocha upokojil. Beaty má menej komplikované, pritom stále dosť zaujímavé a nepredvídateľné. Zvuky, ktoré používa, znejú ľahko, príjemne a nenásilne. Podobne flow je viac rovný a zadefinovaný. Viac tak dostáva vyznieť to, čo nám chce tento MC povedať. A po tom, čo sa mu rozpadlo manželstvo, zanikla skupina aj televízna šou, bolo toho dosť.
Open Mike Eagle má inteligentný prejav, sem-tam pripomínajúci Maxiho Jazza z Faithless. Na novom albume často odkazuje na svoje obľúbené animé, ktoré považuje za únik z reality a ktoré ak nepoznáte, môže spôsobiť, že vo veršoch sa začnete trocha strácať. Nemusíte sa však obávať, nestratíte sa úplne. Open Mike Eagle ide totiž do hĺbky. Ako sám na začiatku albumu priznáva, jednou z jeho najväčších slabostí je to, že príliš veľa uvažuje, príliš veľa analyzuje. Napokon, aj bolo čo, album totiž vznikol najmä ako reakcia na jeho rozvod po 14-ročnom manželstve. Dotýka sa úzkosti, samoty, finančných problémov, ale aj pochybností o sebe samom. Za zdroj väčšiny problémov pritom označuje práve seba samého. V týchto momentoch pôsobí mimoriadne úprimne a otvorene, ale ani svojej povesti komika neostáva veľa dlžný – humor používa aj pri vážnych témach a nevyhýba sa ani tomu čiernemu. A čo je najdôležitejšie, nepodceňuje poslucháča.
Tak sa zdá, že Open Mike Eagle pretavil svoje zlé obdobie do skvelého albumu. Anime, Trauma and Divorce považujú aj zahraniční recenzenti za jeho najlepší doposiaľ. Treba však povedať, že mu vypomohol jeden zaujímavý človek - Garret „Jacknife“ Lee - ktorý bol producentom takých interpretov ako U2, R.E.M., Kasabian, Bloc Party či Editors. Jednu skladbu na albume zložil Black Milk, ďalšiu Gold Panda. Celé je to veľmi vydarené a zážitkové počúvanie – škoda len, že trvá iba 35 minút, a to aj vrátane záverečného „live“ bonusu. Toto je totiž jeden z takých albumov, pri ktorých by sme pokojne vydržali počúvať aj dlhšie.
