Tuniský hudobník a producent Ammar 808, vlastným menom Sofyann Ben Youssef, si urobil dobré meno už svojím debutovým albumo Maghreb United z roku 2018. Okrem toho spolupracoval aj na takých projektoch, ako boli albumy skupín Bargou 08, Kel Assouf, Sofiane Saidi & Mazalda, či vlaňajšia nahrávka parížskych Acid Arab, kde je spoluatorom jednej zo skladieb. Málokto však tuší, že ešte skôr ako sa začal Sofaynn zaoberať hudbou svojich predkov zo severu Afriky, učarovala mu tradičná indická hudba, ktorú študoval ako dvadsaťročný mladík niekoľko mesiacov priamo v Dillí. Naučil sa hrať na sitár a tabla a keď sa koncom roku 2019 vybral na nahrávanie do Čennaí v štáte Tamilnádu, bol na svoje nové hudobné dobrodružstvo pripravený nielen teoreticky, ale aj prakticky. Výsledkom je tohtoročný album Global Control / Invisible Invasion.
Ammar 808 je milovníkom analógových syntezátorov, ktoré sprevádzajú arabskú hudobnú scénu od 70-tych rokov 20. storočia, a tieto retro zvuky rád zahusťuje výraznými basmi a beatmi (číselnú časť svojho pseudonymu si požičal od bicieho automatu TR808). Tento rytmický základ dokresľujú živé nástroje a hosťujúci vokalisti a vokalistky. Speváčka Susha hosťuje v pesničkách Marivere Gati, Geeta Duniki a Pahi Jagajjanani. Zatiaľ čo prvé dve piesne drží pokope skôr napätie medzi jemným elektronickým podkladom a živým hlasom, tretia je coververzia tradičnej juhoindickej ľudovky s hustým disko oparom. V skladbe Ey Paavi sú to pre zmenu dvaja MCs, konkrétne Kali Dass a perkusionista Thanjai Nayandi Melam. Tí napodobňujú scénu z eposu Mahábhárata, počas ktorej sa navzájom osočujú a provokujú hrdinovia Bhíma a Durjódhana. Skladba kríži prvky pouličného divadla s prenosom z parlamentu v ktorejkoľvek krajine na svete – zdá sa, že politika vyzerala pred tisíckami rokov rovnako ako dnes.
Ammar 808 na novom albume s chuťou kombinuje elektronické zvuky, či už retro klávesy alebo počítačom generované beaty, so živými tradičnými nástrojmi z juhu Indie. Mimoriadne vydareným príkladom tohto postupu je skladba Duryodhana, kde okrem množstva perkusií a bubnov znie aj prenikavý zvuk dychového nástroja nadhaswaram či nagaswaram, používaného v dvojici s bubnom thavil. V iných skladbách znejú nástroje ako bambusová flauta, bubon mridanga, drobná tamburína kančira, či vína, na ktorú hrávala aj bohyňa Sarasvatí. Jedinou piesňou, v ktorej znie „západný“ nástroj, konkrétne elektrická gitara, je Geeta Duniki, kde hosťuje gitarista Paul Jacob. Práve Paul bol človek, ktorý Sofyannovi počas jeho trojtýždňového pobytu v Čennaí pomáhal nielen hľadať vhodných indických spolupracovníkov, ale aj nahrávať ich časti, ktoré postupne zapadli do celkového zvuku albumu ako kamienky do mozaiky. Vďaka tomu vznikol globálny zvukový patchwork, v ktorom sa stretávajú kúsky staré niekoľko tisícročí s takými, čo majú len pár desaťročí alebo rokov.
Mimochodom, ak ste si mysleli, že názov albumu Global Control/Invisible Invasion má niečo spoločné s kovidom-19, mýlite sa, lebo vznikol asi pol roka pred vypuknutím pandémie. Sofyann Ben Youssef v jednom rozhovore vysvetlil, že ho v tomto prípade inšpiroval hinduistický koncept, podľa ktorého sa „neviditeľná invázia“ odohráva v našom mozgu, v našej duši, a je to niečo, čo nás postupne ovládne zvnútra a nie zvonku, a dobrovoľne tomu podľahneme. Podobne funguje aj ním zošitá zvuková prikrývka, ktorá vám nenápadne a neviditeľne vnikne do uší a odtiaľ do hlavy, z ktorej ju už tak ľahko nedostanete von. A načo aj, keď je pod ňou tak útulne?
