Čerstvý päťdesiatnik Damon Gough, známy ako Badly Drawn Boy, sa po desaťročnej pauze ozval na konci mája s novým, v poradí ôsmym albumom, ktorý sa volá Banana Skin Shoes. Na prelome tisícročí bol tento chlapík s imidžom bezdomovca v pletenej čapici veľkou nádejou britskej pesničkárskej indie scény a za svoj prvý album The Hour of Bewilderbeast dostal v roku 2000 aj Mercury Prize. Neskôr jeho tvorba do seba nasávala stále viac popových vplyvov a pomaly mierila do mainstreamu. Počas desaťročnej odmlky riešil Badly Drawn Boy hlavne osobné problémy – závislosť od alkoholu, rozpad rodiny a rozvod s matkou jeho dvoch detí, ale aj nový vzťah a novú rodinu. Popritom stihol skladať do šuflíka pesničky, v ktorých sa odrážajú jeho pošmyknutia na banánovej šupke (ako metaforicky nazýva svoje životné zlyhania), ale aj opätovné vstávania. Nezabúda si pritom všímať ani celkovú spoločenskú situáciu. Svedčí o tom napríklad veselá „predapokalyptická“ pesnička Is This a Dream?, ktorej video pripomína estetiku zvučiek Monty Python´s Flying Circus.
Ak by som mal nový album speváka menom Badly Drawn Boy charakterizovať iba jedným slovom, tak by to bola „pestrofarebnosť“. Farebný a pestrý je nielen vizuál obalu a prvý videoklip, ale čo je oveľa dôležitejšie, aj samotná hudba. Autor je zručný multiinštrumentalista a na tomto albume prevetrá naozaj veľké množstvo rôznych nástrojov, štýlov, zvukov a farieb. Ako presne v jeho vnímaní spolu súvisia farby, zvuky a emócie, ktoré vyvolávajú, vysvetľuje v tanečne ladenej cukrovo vatovej pesničke Colours so sympatickým latino nádychom. Toto je Badly Drown Boy v najlepšej životnej forme.
Tento umelec je od samého začiatku svojej kariéry vnímaný hlavne ako pesničkár, ktorý sa verejne hlási k odkazu takých hudobných vzorov ako Bob Dylan, Bruce Springsteen, prípadne jeho krajan Billy Bragg, a trochu pripomína aj svojho amerického rovesníka Becka. Hoci jeho skladby na albumoch, vrátane toho nového, sú často dosť zložito a pestro zaranžované – počujeme tu okrem klasických bigbítových nástrojov aj klavír, sláky, jemnú elektroniku, či rôzne perkusie, sú to pesničky, ktoré je možné zahrať bez problémov aj na akustickej gitare. To je aj prípad skladby Note to Self, dôkladnej sebanalýzy, ktorú autor venoval nielen sám sebe, ale aj svojmu hudobnému idolu Bobovi Dylanovi.
Badly Drawn Boy na svojom novom albume vo veľkej časti materiálu rieši hlavne vzťahy so ženami svojho života. Keďže zjavne nie je taký ľahtikár a bonviván ako bola hlavná postava filmu About A Boy, soundtrack ku ktorému ho v roku 2002 preslávil, jeho trápenia sa odzrkadlili aj v nových piesňach. Týka sa to tak ukončeného vzťahu s bývalou manželkou Clare (jej venoval napríklad pieseň I Just Want To Wish You Happiness), ako aj nový vzťah s Leanne, ktorá mu porodila ďalšie dieťa. Svoje nový životný začiatok zhudobnil v optimistickej bosanove s názvom You and Me Against the World. Presne toto sme teraz všetci potrebovali – trochu neopodstatneného optimizmu do neistej budúcnosti.
Hoci album Banana Skin Shoes je do veľkej miery o osobných vzťahoch, sem-tam sa nájdu aj výnimky. Medzi pesničkami rekapitulujúcimi minulosť nájdeme aj zaujímavú životopisnú nahrávku Tony Wilson Said. Tá je venovaná už nežijúcemu manchesterskému spoluzakladateľovi vydavateľstva Factory Records a spolumajiteľovi legendárneho klubu Hacienda, ktorý bol dušou mesta a jeho hudobnej scény v 80. a 90. rokoch 20. storočia. Tony Wilson bol okrem toho aj televízny redaktor, ktorý ako prvý dostal na obrazovky Sex Pistols a po nich kopec ďalších v tom čase začínajúcich, no neskôr veľmi dôležitých britských skupín. Tonymu Wilsonovi, „kráľovi bez koruny“, venoval Badly Drawn Boy chytľavú pesničku v štýle ála Motown.
Nový album prináša nielen nadviazanie na úspešné nahrávky z minulosti, ale tiež nové zvuky a aranžérske postupy. Niektorí kritici ho napriek tomu ofrflali so slovami, že je už len kúsok od gýča, ale umelcovi fanúšikovia (vrátane mňa) si ho zamilovali na prvé počutie. Zdá sa, že takýto optimistický zvuk prišiel naozaj v pravý čas, aby pomohol obyvateľom Spojeného kráľovstva prežiť v duševnom zdraví nástrahy brexitu a „kovidovej éry“. Po prvom týždni od vydania už internetové obchody hlásili dočasnú neprístupnosť tohto tovaru, ktorý sa predáva ako teplé rožky v nedeľu. Hoci jedna z piesní sa volá I´m not Sure What It Is, ja som si istý, že toto je zásah do čierneho.
Album Banana Skin Shoes od interpreta menom Badly Drawn Boy je jednou z tých vzácnych nahrávok, z ktorých si môžete vybrať ktorúkoľvek pesničku a nebudete sklamaní. Po opakovanom počúvaní v nich navyše stále nachádzate nové zaujímavé detaily. Zo štrnástich pesničiek z tejto platne by sa dali spokojne poskladať aj dva albumy týždňa. Na začiatku sme hovorili o tom, autor svoj album nazval podľa nehody s banánovou šupkou, ktorú použil ako metaforu životných pádov (a vstávaní). Banánová šupka sa však dá využiť aj inak – napríklad keď ňou vyleštíte topánky, vraj sa ligocú lepšie ako po použití krému na obuv. Doprajme teda Badly Drawn Boyovi ligotavé banánové topánky a nám kopec novej kvalitnej muziky, aby mal Bono z U2 znova dôvod na to, aby mu napísal list.
