Posledných pár dní bolo napriek pandémii na hudbu obzvlášť štedrých vonku i doma: vyšli Lido Pimienta, RJD2, The Strokes či Fionna Apple, v predstihu sme vám streamovali novú Katarziu a ako Album týždňa predstavili Fallgrapp. Až do finále sa dostali Le Payaco s novinkou Pohybliví v nehybnom a hudobne nie až tak vzdialený, hoci zvukovo o niečo pestrejší Ed O’Brien z Radiohead so svojim debutom Earth.
Ak môžeme použiť slovné spojenie “zrelý debut”, v prípade Earth platí dokonale. Ed O’Brien ho dokončil ako 51-ročný. S prípravami začal síce už pred necelým štvrťstoročím - hneď po vydaní OK Computer, viacero faktorov ale vlastný debut spomalilo. „Nevedel som ako napísať pieseň. Premýšľal som nad tým, ako to robí Thom Yorke, že si sadne a napíše pieseň. Čokoľvek som sa pokúsil spraviť, vždy som si následne povedal, že to nie je zďaleka také dobré ako Street Spirit,“ opisuje náročnosť procesu vzniku svojho debutu Ed O’Brien.
Ďalším faktorom, ktorý ovplyvnil, v zmysle spomalil, vznik debutového albumu EOB bola rodina. „Chcel som byť vzorným otcom a je fakt, že starostlivosť o malé deti nejako kreativite nepomáha. Aspoň nie v krátkodobom horizonte, v tom dlhodobom sa mi každodenné lekcie ľudskosti určite vrátia,“ uviedol k svojmu albumovému debutu O’Brien.
Spolupatričnosť, nádej a smrteľnosť sú tri základné textové piliere O’Brienovej novinky, hudobne sa pohybuje od zraniteľného folku na Sail On či Mass cez akúsi naživo hranú psychedelickú tanečnú hudbu v skladbách Olympik a Brasil až Banksters, k zvuku, ktorý pripomína skôr sólovky kolegu Thoma Yorka. Skladba je síce o nepeknej spomienke na krízu z rokov 2007 a 2008, ktorej bolestivejšou verziou si prechádzame práve teraz, ale O’Brien vidí veci pozitívne.
Finále albumu je v podstate tradičným folkovým číslom s akustickou gitarou a dvomi hlasmi - O’Brienovym a hlasom skvelej Laury Marling, ktorá pred pár dňami zhodou okolností vydala taktiež nový a výborný album a ktorá s O’Brienom nepochybne zdieľa aj záľubu v hudbe Crosby, Stills & Nash či Leonarda Cohena.
