Rok sa s rokom zišiel. Je najvyšší čas pozrieť sa na to najlepšie, čo v roku 2012 vzniklo.
Rok sa s rokom zišiel, takže je najvyšší čas pozrieť sa na to najlepšie, čo v roku 2012 vzniklo. V prehľade je zastúpená väčšina žánrov, ktoré sa bežne hrávajú v Rádiu_FM. Okrem zaradených albumov samozrejme vzniklo aj množstvo ďalších kvalitných diel, takže budeme radi, ak nám svojho favorita napíšete pod článkom.
30. The Ills – Splendor
Prvý a posledný slovenský zástupca v rebríčku si pozíciu vyslúžil vynikajúcim septembrovým albumom, ale aj schopnosťou odohrať skvelé koncerty. Splendor síce nedosahuje komplexnosť asi najlepšej tohtoročnej postpunkovej dosky The Seer od Newyorčanov Swans. Avšak pomaličky z nich vyrastá výrazná kapela, bez príslovečnej slovenskej pachute.
29. Chet Faker – Thinking in Textures
Nick Murphy aka Chet Faker, to nie je len hipsterská brada a dogabané oblečko, ale aj skvele vyskladaná melanchólia v piesňach. Kto by kvôli názvu čakal zložito textúrovaný album, bude sklamaný. Sedempiesňová EPčka obsahuje melodicky chytľavé tracky, odspievané s r´n´b feelingom. Chet spieva suverénne a citlivo. Asi najromantickejší indie.pop tohto roku.
28. Action Bronson – Blue Chips
Prvý hip hopový album, presnejšie mixtape v rebríčku pochádza od bieleho NewYorčana s albánskym pôvodom, ktorý rapuje, akoby beloba bola len krycia farba. Či už svojim nosovým hlasom rapuje o špičkovej gastronómii alebo špinavých uliciach veľkomesta, znie vždy presvedčivo. A keď sa k tomu pridajú excelentné zvukové sample, najmä rockového a jazzového pôvodu, niet pochýb, že ide o jednu z najlepších hip hopových nahrávok roka.
27. Katy Carr – Paszport
Štvrtý album poľsko-škótskej pesničkárky sme predstavili v Rádiu_FM začiatkom decembra. Medzi najlepšími albumami sa ocitol z dvoch príčin: neošúchané melódie a nápadité konceptuálne spracovanie významnej témy. Nahrávka sa nesie v duchu nám blízkej tonality a je žánrovo značne rozmanitá – nájdeme na nej poľskú ľudovú tvorbu, folk, klezmer, cigánsky jazz aj klasiku.
26. Altered Natives – Tenement Yard Vol. 3
Nebolo jednoduché vybrať najlepší album zo sféry temného rovného beatu s detroitskou príchuťou. Okrem Alterned Natives sa objavili skvelé dosky napríklad od JuJu & Jordash či Shed. Danny Native aka Altered Natives ale na rozdiel od ostatných pripravil zvukovo a melodicky atraktívnejšiu nahrávku. Aj keď by platni prospelo ubrať 2 – 3 nadbytočné tracky, ide o jednu z naj tanečných albumov v kategórii uptempo house a detroit techno.
25. Deerhoof – Break Up Song
Tvorivý koncept tejto San Franciskej noiseovej kapely vychádza z neustálej zmeny, striedania tempa a nálad. Mohlo by sa zdať, že pokračovať v takejto tradícii aj na 12. albume v poradí je skoro nemožné. Pravdou je, že moment prekvapenia už nie je tak výrazný, ako v minulosti. Napriek tomu je táto rýchla, len 30 minútová doska dostatočne zábavná, kreatívna a hravá.
24. The XX – Coexist
S albumom XX sa v roku 2009 stali kráľmi „nezavisláckej“ melanchólie. Ich dôraz na nové akcenty a emocionálnosť, neobvyklá práca s rockovým zvukom, ako aj rešpekt k tichu a melanchólii, príbuzná tvorbe Jamesa Blake či Buriala, ich postavili na piedestál. Aj keď tomu ťažko uveriť, album Coexist je ešte intímnejší než XX. Albumová dvojka, ktorú sme recenzovali v septembri, ide viac do hĺbky a je konzistentnejšia.
23. Kendrick Lamar – Good Kid, M.A.A.D. City
Minuloročný Lamarov debut Section.80 bol autentickým undergroundovým výkrikom, ktorý neskončil v tme. Pretavil sa do snáď najlepšej hip hopovej nahrávky tohto roka. Kendrick Lamar sa stal miláčikom scény, čo dokazuje aj spolupráca so zástupom producentov na čele s Dr. Dre a Pharrellom. Napriek tomu, že album pláva v klasických gangsta témach, hudobné podklady a flow Kendricka Lamara sú jednoducho dokonalé.
22. Jessie Ware – Devotion
Bez pochýb najlepší popový album roka, a to hneď z troch dôvodov: vynikajúca práca producenta Julia Bashmore so zvukom albumu, ktorý je plný nápaditých retro odkazov na popovú históriu, a to bez pocitu trápnosti či odporu. Autentický hlasový prejav Jessie bez urevaných excesov. A odvážne balancovanie na hrane strednoprúdovosti bez prepadnutia za prijateľnú hranicu. Skvelá práca.
21. Stumbleine – Spiderwebbed
Táto nahrávka znie, ako keď sa dubstepový dj zaľúbi a plný lásky vyskladá lahodný elektronický shoegaze šmrncnutý Balam Acab či Monokle. Mohlo by to znieť naivne, ale Bristolský producent nahral naozaj silnú kolekciu. Chýba jej len čerešnička na torte – výraznejší hit. Napriek tomu je to to najlepšie, čo v tomto žánri v roku 2012 vzniklo.
20. Bobby Womack – The Bravest Man in the Universe
Americká gospelová a soulová legenda nahrala plnohodnotný album po 12 ročnej pauze. A aj keď to v takýchto prípadoch nebýva zvykom, podaril sa naozaj zázračný comeback. Album je plný starého-dobrého soulu, ale s modernými hudobnými podkladmi. Bohužiaľ sa tu objavili aj dva naivné tracky, jeden s Lanou Del Rey, ktoré albumu zbytočne ubrali.
19. Poliça – Give You the Ghost
Britský denník Guardian ich nazval Leftfieldom R&B, pre Jay-Z-ho sú zas najobľúbenejšou indie kapelou. Zabudnite na Grimes a ďalšie klony indie electro-popu. Favoritom tohto žánru v roku 2012 je americký projekt Poliça. Na svedomí to má nielen unikátny spev speváčky Channy Leaneagh, ale aj nadštandardný počet melodicky silných piesní bez zvukovej povrchnosti. Škoda slabšieho záveru platne.
18. Frank Ocean – Channel Orange
Frank Ocean a Lana Del Rey – dvaja najvyhypeovanejší interpreti roka, a predsa tak iní. Zatiaľ čo v prípade Born to Die od Lany del Rey ide o vôbec najpreceňovanejšiu nahrávku roka, Channel Orange oprávnene kraľuje neosoulovému žánru. Určite to má na svedomí aj dokonalá produkcia Pharrella a Malaya. Debut je plný vášne a jemných detailov, ktoré príjemne prekvapujú skoro v každej skladbe.
17. Goat – World Music
Švédska kapela nahrala masívny debut, ktorý by ste si určite nemali nechať ujsť. Zábavnou formou fúzuje 60s a 80s rock, new wave a post-punk s afro prvkami. Album znie ako divoká kmeňová žúrka plná psychedélie a archetypálnej energie. Pritom ide stále o výborne počúvateľnú hudbu podkutú muzikantskou zrelosťou. Doska, ktorá znie, ako žiadna iná.
16. Grizzly Bear – Shields
Štvrtý album newyorských medveďoch, o ktorom sme písali aj v októbri, je presne ten druh nahrávky, ktorý pri prvom počutí síce zaujme, ale nepadnete z neho zo stoličky. Vyžaduje opakované počúvanie, ktoré postupne vytvára návyk. Drogou, ktorá za tým stojí, je pocit nástojčivej neurčitosti. Shields je vnútorne bohaté dielo, bez zbytočnej prvoplánovosti a kompromisov.
15. Django Django – Django Django
Škótski art-rockáči vydali svoj debut v januári tohto roku a ten sa takmer okamžite stal fenoménom. A to nielen pre poslucháčov, napríklad aj Rádia_FM, ale i pre kritikov. Svoj status potvrdili aj nomináciou na Mercury Music Prize. Vôbec pritom nevadí, že chvíľami znejú ako popovejšie Caribou, keďže to vyvažujú parádnymi odkazmi na britskú rockovú psychedéliu.
14. John Tababot –ƒin
I keď tento rok vyšli viaceré silné deephousové dosky, napr. od Smallpeople, Claro Intelecto, Daphni či Fur Coat, je úplne samozrejmé, že do TOP30 bol zaradený debut španielskeho producenta Talabota. Nahrávka fin je kompaktné dielo, s množstvom silných melodických trackov a aktuálnym zvukom. Čo je však ešte dôležitejšie, hudbu si robí po svojom a je tak dobre rozpoznateľný v premnoženej houseovej produkcii.
13. Vessel – Order of Noise
Len 22-ročný Bristolčan v rebríčku zastupuje post-dubstepovú scénu, ktorá tento rok jasne ukázala svoju tvorivú silu. Po prirodzenom úpadku dubstepu sa objavili vynikajúce albumy čerpajúce z jeho energie (napr. LHF, Actress či Mala). Na rozdiel od nich však Vesselov debut neobsahuje takmer jediné hluché miesto, pričom sa náramne kreatívne pohráva so zvukom aj žánrami.
12. Jack White – Blunderbuss
Jacka Whitea, člena kultových The White Stripes, netreba predstavovať. Je skôr prekvapením, že svoj debut vydal až tento rok. Výsledok však stál za to a odmenou mu bolo 1. miesto v americkej aj britskej hitparáde. Treba povedať, že nefungovala len sila jeho mena. Album je naozaj esenciou toho najlepšieho, čím sa doteraz preslávil. Niekedy však cítiť jemnú popovú prvoplánovosť.
11. Jesse Boykins III a MeLo-X – Zulu Guru
Album Zulu Guru je výsledkom ich prvej spolupráce. Koncept vychádza z mixu neosoulu, dancehall funku a hip-hopu s elektronickými podkladmi. Táto kombinácia dopadla prekvapujúco dobre a naznačuje, ako by mal znieť soul 21. storočia. Škoda príliš podobných pasáži v niektorých piesňach.
10. DJ Rashad – TEKLIFE Vol. 1 Welcome to the Chi
Podstatou chicagského footworku a soulworku je spájať zdanlivo nespojiteľné – ghetto house, disco, juke, breakbeat, hip hop či funk. Tento rok footwork „oslavuje“ 15. výročie a dostal hneď dva „darčeky“ – vydarený debut od Traxmana, ale najmä štvrtý album dja Rashada. Dekonštruované beaty a agresívnosť niektorých trackov nemusia sadnúť každému. Avšak Rashadova schopnosť rozložiť, nasamplovať a poskladať zmesku zvukov, beatov a melódií do zmysluplného tanečného celku vzbudzuje veľký rešpekt.
9. Cooly G – Playin Me
Ďalší debut v rebríčku vyšiel v kľúčovom vydavateľstve dubstepu, Hyperdub. Na albume ale nájdeme skôr UK Funky, Garage a Future Jungle. Pomerne jednoduché elektronické podklady piesní sú v skutočnosti prefíkanou hrou. Jej súčasťou sú teplé černošské vokály, jemné melodické vzorky, minimum rytmiky, neukončené motívy a náznaky, vytvárajúce intenzívny pocit déjà vu. A vôbec pritom nevadí, že chvíľku počujeme starého Goldieho a inokedy zas Baby D, keď je to tak dobré.
8. Andy Stott – Luxury Problems
Rešpektovaný manchesterský producent pohybujúci sa na pomedzí abstraktného techna a deep housu, vydal tento rok dlhoočakávanú albumovú dvojku. Šesť rokov čakania malo zmysel – Stott sa dokázal tvorivo posunúť od debutu Merciless. Prišiel s ambientnejšou a zvukovo špinavšou nahrávkou. Každý jeden track v nej je jedinečným príbehom, ktorý vás zavedie do snového sveta.
7. Liars – WIXIW
Skupina vydáva už skoro desať rokov v legendárnom Mute Records a na ich zvuku to cítiť. Prevažujú retro syntentizátory alá Tangerine Dream, a ďalšie odkazy na 80s a postpunk. Novinka pláva ako loď na rozbúrenom mori – pomalšie piesne so silnou melódiou striedajú divoké pasáže pripomínajúce staršiu tvorbu Nicka Cavea. Najväčšou devízou albumu je, že podobný tak ľahko nenájdete.
6. Fiona Apple – The Idler Wheel Is Wiser Than the Driver of the Screw and Whipping Cords Will Serve You More Than Ropes Will Ever Do
Albumová trojka americkej hitparády a favorit mnohých kritikov na najlepší album roka. Fiona sa síce zvykne zaraďovať do baroque popu, ale bola by chyba škatuľkovať ju. Na 4. albume s extrémne dlhým názvom nájdeme komplexné, ale pritom dobre počúvateľné piesne. Úžasná je jej variabilnosť a kontrola hlasu. Napriek nie úplne zvládnutej druhej polke albumu ide o veľký hudobný zážitok.
5. Flying Lotus – Until The Quiet Comes
Kaliforčan Steven Ellison aka Flying Lotus opäť prekvapil. Pripravil dosku, ktorá je úplne iná ako predošlé, a pritom ešte atraktívnejšia. Until The Quiet Comes je pokojnejší, plný inteligentnej hry s jazzom a elektronikou. Môžete ho počúvať donekonečna a stále vás bude prekvapovať. Škoda dvoch, troch nedotiahnutých trackov so stratenou energiou, inak by to bol najlepší album roka.
4. Lower Dens – Nootropics
Názov albumu odkazuje na smart drugs. A oprávnene, keďže sám je inteligentnou hudobnou drogou, ktorá vás chytí od prvého momentu a už nepustí. Druhý album Baltimorskej skupiny evokuje Cocteau Twins či Siouxsie and the Banshees, čím vracia darkwave ku koreňom, avšak s aktuálnym zvukom. Aj keď Beach House či Julia Holter mali tiež dobrý rok, Lower Dens ho mali excelentný.
3. Alt-J – An Awesome Wave
V októbri sme o tomto albume napísali, že ide o ucelené hudobné dielo založené na jedinečnej architektúre, hravosti, malátnej melanchólii a zrelom muzikantstve. Toto hodnotenie platí aj na konci roka 2012, navyše je podkuté ziskom Mercury Prize. Jediným problémom tejto dosky je chvíľami až prílišná uhladenosť, ktorá kazí celkový dojem.
2. Foreign Fields – Anywhere But Where I Am
Dvojkou tohto roka a zároveň najlepším indie folkovým albumom je debut amerického dua Erica Hillmana a Briana Holla. V istom zmysle sa im podarilo vyhnúť pasci, v ktorej skončili s minuloročným trochu nepodareným albumom Bon Iver. Foreign Fields sú temnejší, hravejší a autentickejší. Príjemné bdelé snívanie s dokonalým albumom.
1. Dam Mantle – Brothers Fowl
Eklektický debut Škóta Toma Marshallsaya vyšiel vo vydavateľstve Notown, za ktorým stojí Gold Panda. Nie je preto prekvapením, že ho charakterizujú mimoriadne nápadité zvukové a melodické aranžmány, ktoré navyše úžasne držia pokope. Na tejto doske nie sú žiadne ukričané hity ani násilné experimentovanie. Brothers Fowl je o precíznej elektronike s prvkami jazzu, ambientu aj klasiky. Je tiež o uši oblažujúcich detailoch, ktoré znesú najvyššie kritériá.
