Na prelome rokov spravidla zaraďujeme album, ktorý je výnimočný aj niečim iným než samotnými pesničkami. V prípade tých islandských od Olafura Arnaldsa je to koncept akéhosi hudobného návratu na rodnú hrudu a jej znovuobjavovania. S pomocou miestnych, hostí, akustických nástrojov a sem-tam i ľudského hlasu, ktorý má však len farebnú funkciu a nenesie nijakú správu o stave krajiny či skladateľovho vnútra, sledujeme Island opäť trošku iný než ten v podaní povedzme takých Sigur Rós.
Album vznikal sedem týždňov a tvorí ho sedem piesní a videodenníkov, ktoré bude Arnalds uverejňovať postupne. Každú skladbu nahrával na inom mieste. V úvodnej nám predstavil Einara Georga, na Islande známeho učiteľa a básnika z Hvammstangi.
Skladba nazvaná 1995 je venovaná obetiam lavíny, ktorá si vtedy vyžiadala množstvo životov a zničila časť dedinky Flateyri. Na skladbe hosťuje miestna učiteľka hudby, organistka a skvelá hráčka na harmonium Dagný Arnalds.
Tretia Arnaldsova islandská pieseň prišla na svet v malom drevenom kostolíku v Selvogure, známom tiež ako Kostol námorníkov, kde Hilmar a Georg, otec a syn, skladateľ a dirigent, vedú menší zbor zložený z obyvateľov okolitých obcí. Spolu s Arnaldsom a South Iceland Chamber Choir tak vznikla pieseň Raddir.
Hudobný cestopis – aj tak by sme mohli označiť tento konceptuálny album. Za zmienku stojí zopár zaujímavých faktov. Island Songs je tzv. major release, po našom – za projektom je veľké vydavateľstvo. Islandské songy majú svoj web, na ktorom nájdete nielen kvalitné videá z nahrávania každej zo siedmych piesní, ale autori nezabudli dokonca ani na také maličkosti ako GPS súradnice pre prípad, že by ste sa ako praví fanúšikovia islandskej muziky a prírody rozhodli ísť po Arnaldsovych stopách a všetky kostoly a ďalšie priestory, v ktorých album vznikal, si pozrieť na vlastné oči. Za toto patrí uznanie labelom Mercury resp. Universal, ide z toho závan doby, keď veľké vydavateľstvá podporovali skutočne veľké veci akosi samozrejme.
Piaty týždeň nahrávania zavial Olafura Arnaldsa do jeho rodného kraja. Mossfelsdallur je oblasť nedaleko Arnaldsovho rodiska. Zelené lúky a pastviny, čistá romantika asi 30km od Rejkjavíku. V jednom z domov tu žije aj Porker Joellson, penzionovaný hráč na francúzsky roh v Icelandic Symphony Orchestra. Aj v prípade tejto spolupráce je výsledkom veľmi úsporná skladba, ktorá v sebe nesie niečo hrdé, niečo prirodzené, vo svojej podstate až jednoduché a najmä pekné. Lepší album sme si v období medzi sviatkami hádam ani nemohli priať.
