Predchádzajúcich dvanásť mesiacov prinieslo naozaj kvalitnú úrodu najtvrdšej gitarovej hudby. Bolo z čoho vyberať, bolo sa z čoho tešiť v štúdiovej i koncertnej podobe. Radosť robila aj domáca scéna. Päťdesiatka tých najlepších hard´n´heavy nahrávok sa tak vyberala nesmierne náročne.
50. Whores. - Gold. (ONE Music)
Sú práve na turné s Red Fang a Torche a z tejto trojice ide asi o najbesnejšiu, najtvrdšiu partičku. Nekompromisný, hlučný rock´n´roll, presne taký, aký má byť – plný energie a nespútanosti. Takto by možno hrali Foo Fighters, keby im preplo. Alebo keby sa nebáli, že vystrašia svojich pubertálnych fanúšikov v publiku.
49. Jakub Tirco – Introspection (Jakub Tirco)
Tento rok naozaj prial zaujímavým inštrumentálnym nahrávkam aj u nás doma. Jakub Tirco spolu s hosťujúcim spevákom Shortym (Millhouse, Symbiosis) a Christopherom Gécim za bicími naozaj veľmi príjemne prekvapili. Talentovaní mladí ľudia robia radosť fanúšikom náročnejšej gitarovej muziky.
48. Rob Zombie – The Electric Warlock Acid Witch Satanic Orgy Celebration Dispenser (Universal Music)
Stálica industriálneho monster rocku je v dobrej forme. Už minuloročné vystúpenie na festivale Nova Rock dávalo tušiť, že Mr. Zombie zreje ako víno, svojou novinkou to len potvrdil. Textové obskúrnosti béčkových hororov, muzika vzdávajúca hold temným deväťdesiatym rokom minulého storočia a najmä hitovky, ktoré pobavia.
47. Cough – Still They Pray (Relapse Records)
Ak chcete počuť poriadny doom metal, siahnite po tejto skvostnej nahrávke. Produkoval bájny Jus Oborn od anglických velikánov Electric Wizard - Still They Pray je podladená ťažoba, ktorá trhá na kusy.
46. Psychic – Synesthesia (Psychic)
Dlhé čakanie sa oplatilo. Dvojica Matej Ferenčík a Milan Malík prišla s neuveriteľne pestrým a originálnym matrošom. Ak existuje niečo ako barový djent (v tom najlepšom slova zmysle), tak ho hrajú práve oni. Tvrdé gitary, melodický spev, ženské vokály, luxusný saxofón. Veľká pýcha domácej scény.
45. Inter Arma – Paradise Gallows (Relapse Records)
Ak by sa vám vo vašom tohtoročnom playliste málilo ťaživej, neurosisovskej muziky, toto by mohla byť správna voľba. Málokto ju vie hrať tak chytľavo, pestro a zaujímavo ako Inter Arma. Tlak, totálny tlak na všetky vaše zmysly.
44. Hexvessel – When We Are Death (Century Media Records)
Khvost prežíva krásne psychedelicko-hipisácke obdobie. Nie je to taká radosť, ako pri prvom albume od Beastmilk. Je to radosť iná. Ale tiež veľká – skladby o smrti pre malých i veľkých.
43. Symbiosis – Inertia (Symbiosis)
To je ale krásny pocit, že môžeme aj pri tých najväčších zahraničných menách typu Periphery, Tesseract či Textures hodiť na stôl slovenskú kartu s nápisom Symbiosis a hrdo si headbangovať do rytmu. Fantastická, zvukovo úžasne ošetrená nahrávka plná strhujúcich nápadov. Veľmi sa teším na koncerty!
42. Conan – Revengeance (Napalm Records)
Liverpoolská trojica jaskynných mužov a ich sludge-stoner ťažoba obludných rozmerov. Prísna nahrávka na prekvapujúco agilnej rakúskej značke Napalm Records.
41. Suicidal Tendencies – World Gone Mad (Suicidal Records)
Áno, sú kapely, ktoré majú zmysel aj po dlhých desaťročiach. A sú bubeníci, ktorí by nemali mať vlastné hudobné aktivity, ale mali byť hosťovať práve v takýchto veľkých kapelách. Dave Lombardo v Suicidal Tendencies, aká lahôdka!
40. Brutally Deceased – Satanic Corpse (Doomentia Records)
Najlepší deathmetalový obal tohto roka skrýva najkvalitnejší český kov smrti. V parádnom švédskom, chrastivom zvukovom háve. Brutálna jazda, chytľavé melodické linky v zdrvujúcom tempe. Nostalgia za začiatkom 90. rokov a pritom naskutku súčasné hudobné snaženie.
39. Evergrey – The Storm Within (AFM Records)
Švédski majstri melancholického power metalu ma takto nebavili dobrých desať rokov. Opulentné melodické dobrodružstvo, majstrovsky nazvučené kompozície veľmi umne tancujúce na krehkej hrane progresívnej chytľavosti a heavymetalového gýča. Toto sa naozaj podarilo.
38. Poetry In Telegrams – Melancholy (MY POINT Records)
Elegantné vyvrcholenie trilógie ambiciózneho slovenského gitaristu Johnyho Štefečka. Perfektný zvuk, hviezdne hosťujúce mená zo zahraničia a hlavne inteligentná, progresívna muzika s viacerými veľmi silnými okamihmi. Ak sa u nás nahráva takáto hudba, nie je na tom naša scéna najhoršie!
37. Kovadlina – Životy těch druhých (Damage Done Records)
Hanba je mŕtva, nech žije Kovadlina! Nezastaviteľný Banán a jeho banda s dospelejšou, prepracovanejšou a komplexnejšou podobou chytľavej hc-punkovej muziky. Živé hranie v našom štúdiu v pondelok 11. júla bolo naozaj prekrásnym zážitkom!
36. 0N0 – Reconstruction And Synthesis (The House Of What You See)
Najväčšia slovenská temnota prichádza z Bratislavy! Mirko, Vladko a Vladko rúbu strašidelne pokrútené death, doom a black metaly zasadené do nočnej mory v opustenom industriálnom komplexe. Pre ozajstných znalcov Kultúri Smrti.
35. Walls Of Jericho – No One Can Save You From Yourself (Napalm Records)
V tých najväčších horúčavách na minuloročnom Brutalčeku odpálili svoj energický koncertný set. Nemilosrdne, bez rešpektu, neskutočne nadupaným spôsobom. Candace je inšpiratívna frontwoman, v zákulisí veľmi milá a sympatická dáma. Nový album sa detroitským športovcom podaril nad očakávanie dobre.
34. Master`s Hammer – Formulae (Jihosound Records)
Veľmi dôležitý soundtrack k tohtoročnému letu a najmä úspešnému sústredeniu redakcie Metalopolis.net v očarujúcej Banskej Štiavnici. Obrovské plusové body za famózne texty. Album, ktorý potrebujete počúvať stále dokola, porozumieť každému slovu, zasadiť do šokujúcich kontextov a veľmi dobre sa baviť. India, cestovanie duší, transformácie, zakázané látky, oddych od bežnej reality. A aj hudobná zložka drží formu, palec hore za jednoduchú a funkčnú elektroniku pána Necrococka.
33. Neurosis – Fires Within Fires (Neurot Recordings)
Spomienka na prvý koncert tohtoročného Brutal Assaultu po neuveriteľnom štvorhodinovom čakaní v daždi pred vstupom a rovnako tak na prvý koncert po Brutale – hneď v nedeľu vo Viedni, v natlakovanej a hlukom burácajúcej Arene. Brann Dailor z Mastodon tento album veľmi pekne definoval, vraj znie ako choroba. A staroba, dodávam skromne ja. Silný kus bahna na zvláštne príležitosti.
32. Opeth – Sorceress (Nuclear Blast Records)
Dobre, je to vlastne tak trochu sklamanie, ale zase nie až také, aby sa novinka od Opeth nezmestila aspoň do prvej štyridsiatky albumov, ktoré si treba vypočuť. Pravda, môže za to najmä ich úžasný jesenný koncert vo Viedni. V štúdiovej podobe tak trochu tápu v 70. rokoch minulého storočia a pomerne bezúspešne hľadajú svoju vlastnú tvár.
31. Winterfylleth – The Dark Hereafter (Spinefarm Records)
Pýcha britského black metalu prináša na novom albume očakávanú kvalitu v podobe svojho typického „prírodného“ čierneho kovu. Sypačky a melodické linky, hudba, ktorá plynie a postupne si vás podmaňuje. Šokujúci a dobre ukrytý cover od Ulver je skúškou pre najväčších znalcov a fajnšmekrov.
30. Graves At Sea – The Curse That Is (Relapse Records)
Na tento album som tuším ešte nečítal pozitívnu recenziu, vo všetkých veľkých magazínoch ich odpísali. Neprávom. Kultová americká formácia prináša nezvyčajný pohľad na sludge ako žáner. Blackmetalové nájazdy na tuhú bahennú hmotu, odkazy na vážnu hudbu, dlhé, ťahavé kompozície – veľmi inšpiratívne počúvanie.
29. Gorguts – Pleiades` Dust (Season Of Mist)
Kanadská legenda nám urobila radosť svojím jarným koncertom v bratislavskom Randale. Nechýbala ani táto nová skladba, ktorá tvorí celý album. Polhodinová smršť z inej dimenzie, death metal z inej planéty. Katarzný zážitok neslýchaných rozmerov. A príbeh o starovekej irackej knižnici k tomu všetkému ako bonus.
28. Cobalt – Slow Forever (Profound Lore Records)
Ani turbulentné zmeny v zostave nezastavili kultové blackmetalové kombo v spanilej jazde svetom extrémnej muziky. Novinka si vyžaduje čas, dvojalbum rastie pred ušami do monštruóznej krásy, odkazy na starý blues a korene americkej hudby miestami vyrážajú dych. Keď progresívny black metal, tak napríklad aj takto.
27. Killswitch Engage – Incarnate (Roadrunner Records)
Metalcore žije! Kým budú vychádzať takéto albumy, nemusíme sa o kondíciu tohto žánru vôbec báť. Lídri NWOAHM prinášajú presne to, čo sa od nich čaká. Riffovačky, natlakované songy plné klenutých melódií a silných refrénov. Radosť počúvať.
26. Dark Tranquillity – Atoma (Century Media Records)
Hrdinovia švédskeho melodického death metalu a ich návrat do veľkej formy. Takto ma bavili naposledy v lete roku 2000 na srdcovke Haven. Ich koncert na tohtoročnom Brutal Assaulte bol strhujúci, toto je krásny štúdiový prídavok. Veľmi silná nahrávka s množstvom koncertných tutoviek.
25. Plini – Handmade Cities (Plini)
Jedno z najkrajších festivalových prekvapení a zároveň perfektná ukážka toho, aká skvelá muzika sa dá robiť „len tak doma v izbe“ a čo všetko sa ňou dá dokázať. Satriani, Vai, jazz, moderná gitarová hudba – to všetko a ešte viac podané veľmi sympatickým a naživo naozaj strhujúcim spôsobom. Plini je veľký týpek a ešte o ňom budeme veľa počuť.
24. Chthe`ilist – Le Dernier Crépuscule (Profound Lore Records)
Keď Martin Lukáč, košický bard extrémnej hudobnej žurnalistiky, ukáže prstom na deathmetalovú nahrávku, treba po nej siahnuť. V prípade tejto bandy kanadských zverov je to skutočne zásah do čiernoty najčiernejšej. Zhudobnelé zlo v tých najohavnejších, neopísateľných, najstarších podobách. Keby bol H. P. Lovecraft hudobník v súčasnosti, takto nejako by to znelo.
23. Haken – Affinity (Inside Out Music)
Londýnčania podávajú skvelé ľadové obklady po pomerne príšernom novom albume Dream Theater. Progresívny rock a metal naprieč desaťročiami. Fantasticky zahratý, luxusne zaranžovaný, stačí len nasávať všetkými zmyslami a kochať sa.
22. Kvelertak – Nattesferd (Roadrunner Records)
Pre webzin Metalopolis.net som napísal recenzie na všetky tri doterajšie albumy týchto nórskych sympaťákov. Pri každej stojí „najlepší rock´n´roll súčasnosti“, platí to aj pre tohtoročnú novinku energických soviarov. Black metalom okorenená rezká gitarová muzika miery do veľkých hál, zvukovo priam až na štadióny. Veľké veci sa dejú na severe.
21. Cult Of Luna & Julie Christmas – Mariner (Indie Recordings)
Spolupráca švédskeho kultu a brooklynskej divožienky je jedno z najpríjemnejších prekvapení tohto roka. Dopadlo to presne podľa očakávania – ako inšpirujúce pokračovanie toho, čo započalo kedysi na neprekonateľnom opuse A Day Of Nights od projektu Battle Of Mice. A to je naozaj kompliment, keďže Battle Of Mice boli to najviac, čo sa dá v hudbe dokázať, keď spájate ženský element a hudbu v štýle Neurosis.
20. Oathbreaker – Rheia (Deathwish)
Keď cestujete na koncert do Viedne bez lístka, lebo veď toto nemôže vypredať veľkú a zrejme ani malú Arenu. Belgičania predajú 155 lístkov, 20 ľudí je na guestliste a „inteligentný“ promotér to celé dá do malého baru, pred ktorým sa otáčajú nahnevaní fanúšikovia. Nedostali sa dnu kvôli prísnym bezpečnostným predpisom. My sme boli medzi nimi. Nevadí. Raz za život sa musí prihodiť aj takáto haluz. Bedňák nám predá tričko a nové cédéčko a spokojne vyrážame na diaľnicu smer Bratislava. Je to výborný album, najmetalovejší zo všetkých, miestami čistý doom. Caro spieva ako bohyňa a ja naozaj dúfam, že sa vrátia po boku silných mien ako Neurosis a Amenra. Alebo na Brutalček v lete.
19. Borknagar – Winter Thrice (Century Media Records)
Keď hrali v Bratislave svoj vôbec prvý koncert na jar tohto roka, boli prekvapení z vrelého prijatia. Rovnako tak zo circle pitu, niečo také na ich koncertoch vraj nezvykne bývať. Nový album vikingských veteránov je pestré, radostné dielo plné krásnych melódií, silných nápadov a ešte silnejších vokálnych eskapád. Zvuky zimy, hlukové vlny severu.
18. Abbath – Abbath (Season Of Mist)
Najlepšie nazvučené bicie. Ich prekrásne surový zvuk je skutočnou ozdobou tejto podmanivej čiernej jazdy zasneženou krajinou. Bývalý frontman mocných Immortal zabodoval svojou sólovou novinkou už na začiatku roka, jeho sviežosť a chytľavosť bavila aj v lete a vlastne až do konca roka.
17. Despised Icon – Beast (Nuclear Blast Records)
Naozaj radostný návrat slovutných Kanaďanov. Priznávam, že ich novinka mi učarovala najmä vďaka ich nekompromisnému koncertnému setu na začiatku leta vo Viedni, lepší boli v ten večer iba Hatebreed. Ako keby bol znovu rok 2008 a deathcore zažíval svoj najväčší boom. Prežijú len tí najsilnejší. Despised Icon na svojej beštiálnej nahrávke diktujú hardcore a death metal v naozaj luxusne vyváženom pomere.
16. Hatebreed – The Concrete Confessional (Nuclear Blast Records)
Môže Hatebreed niekedy sklamať? Na koncertoch v žiadnom prípade a ako sa ukazuje pri počúvaní ich nového albumu, ani v štúdiovej forme. Robotníci svetového hardcoru v plnej paráde. Rozskákali vypredanú viedenskú Arenu, roztočia to aj na vašej domácej aparatúre. Jeden z koncertov roka a jedna z najsilnejších nahrávok v posledných mesiacoch.
15. Testament – Brotherhood Of The Snake (Nuclear Blast Records)
Božemôj, toto je veľká thrashová smršť! Gene Hoglan za bicími, Steve Di Giorgio a jeho neprepočuteľná basgitara, vysoká škola metalových gitár od pánov Petersona a Skolnicka, no a samozrejme indiánsky náčelník Chuck Billy. Úžasný album od zostavy snov. Ako sami píšu v booklete svojej novinky, Heavy Metal For Ever!
14. The Dillinger Escape Plan – Dissociation (Party Smasher)
Keď rozlúčka s kariérou, tak aspoň v takomto veľkom štýle! Je tam všetko, čo sme za tie roky na nich mali radi. Obľuba v elektronike a popovej hudbe učupená v strachu pred smršťou gitarových riffov, šialených technických vývrtiek, otočiek, výskokov a kopačiek. Budú chýbať a ich koncerty navždy zostanú v pamäti všetkých nás šťastlivcov, ktorí sme ich videli aspoň tri či štyri razy.
13. Deftones – Gore (Reprise Records)
Prekrásna nahrávka najzaujímavejšej nu-metalovej kapely. Menej riffov, viac atmosféry, melanchólie, chytľavých momentov a melódií, ktoré trhajú srdce. Deftones sú veľkí umelci.
12. Obscura – Akróasis (Relapse Records)
Akú hudbu by dnes hral Chuck Schuldiner? Môžeme len hádať. Nemecká, dobre naolejovaná mašina už dlhé roky čerpá z jeho odkazu, má rada starých Cynic aj Morbid Angel a v prvom rade prináša do death metalu aj množstvo vlastných postupov, inštrumentálnej poctivosti a pohlcujúcej atmosféry. Ich najlepší album? Je to dosť možné.
11. Steven Wilson – 4 ½ (K Scope)
Aj keď ide iba o malý album, EP, v minutáži prekonáva viaceré plnohodnotné nahrávky. O umeleckom dojme ani nehovoriac. A keď si k tomu pridáme spomienku na jarný, veľmi podarený koncert vo viedenskom Gasometri, je jasné, že Wilsonova novinka musí byť medzi vyvolenými tohtoročnými nahrávkami.
10. After The Burial – Dig Deep (Sumerian Records)
Američania sa spamätali z tragickej smrti svojho zakladajúceho člena, sympaticky pokračujú iba v trojici, bez druhej gitary (Justin Lowe bol z ich pohľadu nenahraditeľný) a nahrali jednu z najzaujímavejších dosiek v tomto roku. Ak sa ma niekto pýta na moderný metal, v tomto roku siaham najmä po tvorbe tejto kapely.
09. Korn – The Serenity Of Suffering (Roadrunner Records)
Pamätáme si to veľmi dobre z konca deväťdesiatych a začiatku nultých rokov – vtedy boli v najlepšej umeleckej kondícii. Najmä okolo albumu Issues. Máloktorej kapele sa veru podarí takýto husársky kúsok. Vrátiť sa po celej večnosti s takýmto nákladom, nadviazať dokonalým spôsobom na to, čo je v ich hudbe objektívne najsilnejšie a najzaujímavejšie. Čo skladba, to potenciálny koncertný hit, nový Korn je proste úder rovno medzi oči. Slovenská klubová premiéra bude na jar budúceho roka veľkým sviatkom.
08. King 810 – La Petite Mort Or A Conversation With God (Roadrunner Records)
Hluk trumpovskej Ameriky, frustrovaní obyvatelia z otráveného mesta Flint v štáte Michigan, miesta s najvyšším počtom vrážd na počet obyvateľov v celých Spojených štátoch.
Toto je naozaj veľmi príjemné hudobné prekvapenie. Po prvom albume som chcel King 810 odpísať ako zbytočných, béčkových Slipknot, čierno-čierna novinka ma totálne uchvátila. Treba počúvať celé, od začiatku až do konca. Riffové steny, hip-hop, vážna hudba, ženský vokál, bezútešná atmosféra – dokonalý soundtrack k bláznivému roku 2016.
07. Anthrax – For All Kings (Nuclear Blast Records)
Nedá sa inak, aj tu treba opäť básniť o koncerte. Vypredané bratislavké MMC a legendy z New Yorku v parádnej forme aj v roku 2016. Mať takýto nový album v rukáve, ani sa nečudujem. Veľké veci sa dejú od začiatku až do konca, hitovka Breathing Lightning však jednoducho nemá chybu. Refrén roka!
06. Ihsahn – Arktis (Spinefarm Records)
Cisár zo severu prináša ďalšie nezabudnuteľné progresívne dielo. Black metal, vážna hudba, moderný jazz – všetko zjedol na posedenie. Inšpirovaný nórskou hudobníckou omladinou okolo seba vyučuje aj na svojej novinke neuveriteľným spôsobom. A bolo to tak aj v lete na najlepšom hudobnom festivale v našich končinách – Brutal Assaulte vo vojenskej pevnosti Josefov.
05. Megadeth – Dystopia (Universal Music)
Toto je veľká vec. Ak máte túto kapelu najradšej v ich najsilnejšom období albumov Rust In Peace a Countdown To Extinction, pri ich tohtoročnej novinke musíte vrieskať nadšením. Kiko Loureiro je gitarový mág friedmanovských rozmerov, Megadeth takto dobre nezneli už roky.
04. Metallica – Hardwired... To Self-Destruct (Blackened Recordings)
Tak toto asi nikto nečakal. Pravdepodobne najlepšia Metallica od čias bájnej Čiernej dosky. Dvojalbum s ozrutným hracím časom takmer 80 minút, ktorý paradoxne nenudí ani sekundu. Uvoľnená, vyrovnaná, na nič sa nehrajúca legenda a jej veľký návrat po ôsmich rokoch.
03. Katatonia – The Fall Of Hearts (Peaceville Records)
Dokonale jesenná hudba, ktorá parádnym spôsobom zašlapala aj v lete. Katatonia je láska, táto štúdiovka snáď najväčšia od čias Last Fair Deal Gone Down, a to je bratku pekných 15 rokov. Progresívny metal na severský spôsob, melanchólia, smútok a všetky tie krásny pocity. Jonas Renkse a jeho banda to opäť raz dokázali. A očarili aj naživo, aj keď si s predkapelami ako Vola a hlavne Agent Fresco vo Viedni riadne zavarili.
02. Meshuggah – The Violent Sleep Of Reason (Nuclear Blast Records)
Toto nie je hudba. Toto je spôsob komunikácie s mimozemskými civilizáciami. Aby okamžite vedeli, čo sme za inteligentné, agresívne a všetkého schopné tvory.
Nahrávanie naživo, surový, neučesaný zvuk a chirurgicky presné inštrumentálne výkony. Koncertné hitovky a skladby, pri ktorých meditujete a spokojne pokyvkávate hlavou. Obludne krásne umelecké dielo.
01. Gojira – Magma (Roadrunner Records)
Poznáte ten zvláštny pocit, keď točíte stále dokola nejakú nahrávku a viete, že takéto niečo sa deje iba raz za veľmi dlhý čas? Za desať, možno aj dvadsať rokov? Niečo také, ako keď ste prvýkrát počúvali Black Album, Roots, Seasons In The Abyss alebo Blackwater Park. Presne tak sa cítim pri počúvaní novinky od nezlomných francúzskych bratov a ich dvoch šikovných spoluhráčov. Magma je udalosť roka. V lete som pochyboval, že ju do decembra niečo môže ohroziť. Pochybnosti boli veru na mieste. Bola to niekoľkomesačná spanilá jazda, aj na koncertných pódiách vo Viedni či na Brutal Assaulte. Letný album non plus ultra a ešte oveľa, oveľa viac. Zaslúžený album roka.
