Študovali jazz, ale milujú najmä hip-hop. Nemajú núdzu o nápady, napriek tomu ich preslávili skôr interpretácie cudzích piesní. "Návrat jazzovej prirodzenosti bez snobizmu a veľkých okuliarov hipsterizmu," domnievali sa novinári v roku 2011, keď kapela začínala. Platí to i dnes? Dozvieme sa počas týždňa od Badbadnotgood.
Keď počas jazzových štúdií predviedli svojim pedagógom coververziu piesne z repertoáru Gucci Mane, už samotné meno neznelo veľmi dobre. Jeden z inštruktorov počas jazzového seminára doslova povedal, že si vybrali pieseň bez akejkoľvek hudobnej hodnoty. Kanadské kvarteto sa však nedalo odradiť, piesen zavesilo na Youtube, kde si ju, prirodzene, cieľovka našla, a s pomocou tlačenky od Tylera (The Creator) dosiahla medzičasom milión videní a hádam i počutí. Rap nechýba ani na novom albume.
Hľadáte poctivý moderný jazz s prvkami free či dokonca improvisingu? Hľadáte ľahšiu lounge music? Túžite po soundtrackových náladách so zvukom starej školy 70. rokov?
Badbadnotgood majú radi toto všetko a preto nie je prekvapením, že sa to aj snažia pokryť a zahrať najlepšie, ako vedia – a hrať vedia dobre. Menovite: Matthew Tavares na synťáky, Chester Hansen na basu, Lelenad Whitty na saxofón a Alexander Sowinski obsluhuje sampler a bicie.
Keďže ide o inštrumentalistov, pomohli si Badbadnotgood i tentoraz hosťami: vokálmi prispeli skvelá Charlotte Day Wilson či nezameniteľný Sam Herring z Future Islands. Album ponúka aj spolupráce s Kaytranada či americkým saxofonistom Colinom Stetsonom.
Nedá sa povedať, že by modernej hudby výrazne koketujúcej s jazzom a fusion bolo okolo nás v súčasnosti málo: Jose James, Amp Fidler, Bilal, Cinematic Orchestra, Thundercat, Kamasi Washington a množstvo ďalších. Ostáva dúfať, že si ju vo väčšej miere všimnú a za prirodzenú súčasť hudobného prostredia začnú považovať aj tí, ktorým je určená primárne – fanúšikom rapu. A mimochodom – tie povestné veľké hipsterské okuliare, zmienené na začiatku, nosí práve jeden z členov Badbadnotgood. Dokonca i fúziky.
