Debutový album kapely King Crimson poznačila vojna, politika ale aj pocit strachu a apatie. A to sa odrazilo aj na obale tejto prog-rockovej nahrávky. Viac už prezradí Romana Grajcarová.
(Ne)súď podľa obalu: King Crimson - In the Court of the Crimson King
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Píše sa rok 1968. Vietnamská vojna ani zďaleka neutícha. Aj deťom kvetov spievajúcim o láske a mieri pomaly dochádza optimizmus. Nádej prechádza do sklamania a sklamanie sa mení na apatiu. Práve v tomto období vzniká v Anglicku nová kapela, ktorá si hovorí King Crimson. Ich debutový album In the Court of the Crimson King je stelesnením frustrácie z Vietnamskej vojny a zároveň kritika politikov, ktorí ju podporovali. Skladby na ňom akoby kričali z plných pľúc a volali o pomoc. Presne tak ako ikonická červená tvár na jeho obale.
S prácou na vizuále albumu oslovil textár a spoluzakladateľ kapely Pete Sinfield svojho kamaráta a bývalého kolegu Barryho Godbera. Godber mal v tom čase len necelých 24 rokov a za sebou pár semestrov na Chelsea Art School. To ale Sinfieldovi úplne stačilo a ako sa neskôr vyjadril, jednoducho mal pocit, že sa Barry na tú prácu skvelo hodí. Sinfield však mal jednu požiadavku: Obal albumu musel v obchodoch s platňami vynikať.
Ako by ste si predstavili schizoidného človeka 21. storočia v roku 1969? Barry Godber k vizuálu albumu pristúpil pragmaticky, sadol si pred zrkadlo a začal maľovať. Kto vie, čo sa mu vtedy pri maľovaní akvarelom preháňalo hlavou, no keď tento začínajúci umelec priniesol výsledný obraz ukázať kapele, jej členovia ostali v nemom úžase. Ako si neskôr zaspomínal basák a spevák King Crimson Greg Lake, pre kapelu to bolo ako objaviť truhlicu zlata na ostrove pokladov: „Tá tvár na nás kričala z podlahy. Bolo to stelesnenie schizoidného človeka, skladby na ktorej sme práve vtedy pracovali. Išlo z toho niečo magické.“
Aj keď pieseň 21st Century Schizoid Man vznikala ako posledná, stala sa úvodnou a aj najznámejšou piesňou na albume. Je o hrôzach Vietnamskej vojny ale zároveň je aj akýmsi proroctvom do budúcnosti. Podľa definície je totiž schizoidná osoba neschopná prejaviť city a tešiť sa, je apatická a pred realitou uprednostňuje fantáziu a osamelé aktivity. Skladba teda hovorí o človeku 21. storočia, ktorý apaticky prijíma realitu, nedokáže nadväzovať sociálne vzťahy a preferuje osamelé aktivity ako únik pred reálnym svetom.
Obal albumu In the Court of the Crimson King bol prvým a jediným hudobným vizuálom, ktorý Barry Godber vytvoril. Pár mesiacov po vydaní albumu totiž mladý umelec zomrel na infarkt. Táto prekvapivá a absolútne nečakaná udalosť akoby ešte viac podčiarkla desivosť jeho maľby. Debutový album kapely King Crimson sa napokon stal ich najúspešnejšou nahrávkou a požiadavka, ktorú dal Pete Sinfield kedysi dávno Barrymu Godberovi bola do bodky splnená. Ešte aj dnes je ťažko nájsť album, ktorý by svojim obalom šokoval a fascinoval podobne, ako In the Court of the Crimson King.
