Britská spoločensky angažovaná kapela IDLES v médiách za svoju existenciu rozprúdila nejednu vášnivú debatu. Chlapci z Bristolu totiž už od založenia kapely v roku 2009 bojujú v textoch svojich piesní proti mnohým neduhom súčasnej spoločnosti ako napríklad rasizmus, toxická maskulinita či extrémizmus. Kritici im však často vyčítajú povýšenecké správanie a prílišné moralizovanie. Tak či onak, kapela IDLES si servítku pred ústa nedáva a ich texty sú rovnako úderné ako ich tvrdá, gitarová hudba. Slovo úder alebo náraz je, konieckoncov, presne to, čo najviac vystihuje aj obrázok na obale ich tretieho štúdiového albumu s názvom Ultra Mono. Na ten sa dnes pozrie Romana Grajcarová.
(Ne)súď podľa obalu: IDLES - Ultra Mono
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
„Všetky piesne na albume sú projekciou vnútornej práce, nikomu nekážem ani nehovorím, čo má robiť. Ukazujem ľuďom, čo robím ja, aby som sa stal lepším človekom. Teda nie lepším, ale produktívnejším.“ Takto sa na margo albumu Ultra Mono vyjadril frontman kapely IDLES Joe Talbot, ktorý so spoluprácou na albume oslovil súčasného maliara Russella Olivera. Mimochodom, nebolo to poprvýkrát, čo títo dvaja umelci spolupracovali. Oliver vytvoril aj vizuál pre singel Mercedes Marxist, ktorý sa hrá s estetikou sprofanovaného portrétu kubánskeho revolucionára Che Guevaru, ktorý kombinuje s kričiacou tvárou nacistu. Aby bola táto satirická zrážka ideológií dokonalá, Oliver do portrétu zakomponoval aj logá komerčných značiek, čím okrem okrem komunistickej a nacistickej ideológie pridal do mixu aj kapitalizmus. Vizuálna provokatívnosť maliara Russella Olivera jednoducho dokonalo zapadla do akustickej provokatívnosti kapely IDLES.
Obal albumu Ultra Mono sa nedá prehliadnuť. Väčšinu maľby tvorí obrovská tmavoružová guľa, ktorá naráža do tváre človeka, čím mu deformuje nos aj ústa. Celý koncept bol nápadom Joea Talbota, ktorý okrem tejto svojej predstavy zadal Oliverovi ešte jednu požiadavku - obraz má pripomínať maľby Caravaggia. A čo presne tá veľká ružová guľa symbolizuje? Pre Talbota a kapelu IDLES je to metafora na nezastaviteľný a nevyhnutný ideál lásky a prijatia, ktorý sa priamo zráža s človekom, ktorý predstavuje kritika alebo oponenta názorov, ktoré kapela zastáva. Tento paradox akusticky najlepšie vystihuje skladba na albume s podobne paradoxným názvom - „Kill Them With Kindness“.
Aj keď tvorbu kapely IDLES sprevádzajú viaceré kontroverzie a o ich mravoučných kázňach v skladbách by sa dali viesť polemiky, jednako treba chlapcom z Bristolu uznať, že majú guráž. Nahrávku Ultra Mono trefne popísal John Robb z magazínu Louder Than War ako album, vďaka ktorému sa cítite zároveň divoko a nežne, chcete kričať ale aj spievať, zmeniť svet a zároveň objať každého, koho môžete. Hadba na albume a rovnako aj jeho vizuál do vás jednoducho narazia plnou, omračujúcou no láskavou silou. Presne ako tá veľká ružová guľa, ktorú si vysníval frontman IDLES Joe Talbot.
