And Then Nothing Turned Itself Inside-Out. Tento dlhý názov patrí v poradí deviatemu štúdiovému albumu americkej indie rockovej kapely Yo La Tengo. Hudba na albume sa pred vami rozvíja úplne pomaličky a skladba po skladbe za sebou necháva opar snovej až surreálnej estetiky. A presne taký je aj obal tejto dream popovej nahrávky z prelomu tisícročí o ktorom viac prezradí Romana Grajcarová.
(Ne)súď podľa obalu: Yo La Tengo - And Then Nothing Turned Itself Inside-Out
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Na obale albumu, ktorého názov je, mimochodom, časťou citátu jazzového skladateľa Sun Ra („At first there was nothing… then nothing turned itself inside-out and became something“) sa nachádza esteticky podmanivá fotografia umelca Gregoryho Crewdsona. Veru, niet sa čomu čudovať, že kapela Yo La Tengo si k spolupráci na svojom albume vybrala práve jeho. Všeobecne uznávaný fotograf je totiž známy tým, že jeho diela priam dýchajú surrealizmom. Inšpiráciu pri tvorbe svojich precízne komponovaných veľkorozmerných snímok čerpá nie len zo svojich snov či fantázie. V jeho rukopise rozpoznať aj značný vplyv filmov Alfreda Hitchcocka a Davida Lyncha, malieb Edwarda Hoppera či fotografií Diane Arbus.
Na prvý pohľad obal albumu And Then Nothing Turned Itself Inside-Out nepôsobí nijak zváštne - ulica na predmestí s nízkymi domami a zaparkovanými autami zahalená v tmavomodrom opare prichádzajúcej noci. Následne si ale v rohu obrazu všimnete zvláštnu postavu v bielom tričku s igelitkou v ruke, na ktorú dopadá prudké svetlo odkiaľsi zhora. Práve nemožnosť identifikácie zdroja tejto zvláštnej žiary - ide len o pouličnú lampu alebo o čosi nadprirodzené? - dodáva tomuto inak bežnému výjavu auru snovej zvláštnosti.
Fotografie Gregoryho Crewdsona, ktorý ako svoje inšpirácie uvádza filmy ako Vertigo či Blue Velvet, často sami pôsobia ako zábery vystrihnuté z filmu. Konieckoncov, aj štáby, ktoré mu pomáhajú vytvoriť tú správnu kompozíciu, dostať do záberu ideálne svetlo a umiestniť jednotlivé prvky presne tak, aby sa dosiahol požadovaný efekt, by počtom zamestnancov mohli ľahko konkurovať celovečerným filmovým produkciám. Práve tento filmový prístup k fotografii však Crewdson využíva ako nástroj, ktorý mu pomáha dekonštruovať život na americkom predmestí.
Pri pohľade na jeho fotografie, a to najmä na tie zo série Twilight, kam patrí aj fotografia na obale albumu And Then Nothing Turned Itself Inside-Out, je od prvého momentu zjavné, že fotograf miluje zahrávať sa s estetikou niečoho bežného a známeho, ktorú kladie do kontrastu s niečim neznámym a tajomným. Záhadná fotografia mysteriózneho predmestia sa tak stáva akýmsi kľúčom k hudbe na tomto tajomne familiárnom albume.
