Napísať niečo pravdivé je to najťažšie. Tí, ktorí píšu romány, majú sklony k rôznym pózam, a to najmä keď píšu o sebe a opisujú dospievanie v neveľmi funkčnej rodine.
V tomto prípade je autoportrét Veroniky Raimo dokonalým spojením simulácie a autenticity. Nie je to ani úplná autofikcia, ani úplný román, je to manipulácia, hra s príbehom o sebe, s vlastným životopisným materiálom. Dostávame sa k najveselším anekdotám z detstva, v ktorých si autorka zo seba uťahuje, ale zároveň je dostatočne úprimná na to, aby priznala, koľko bolesti, rozpakov a zúrivosti sa skrýva za každou komédiou.
Medzi nehou a drsnosťou je krehká rovnováha. V momente, keď sa schyľuje k samoľúbemu rozprávaniu o vlastných nesprávnych rozhodnutiach, sa autorka vracia späť k realite, zbavuje sa sebairónie, komického načasovania, veselého a drzého tónu, aby zostalo len to podstatné. Kúsok pravdy. A nič pravdivé.
Tipy na zaujímavé čítanie prináša do Rána na eFeMku prekladateľka a knižná publicistka Aňa Ostrihoňová. Počuť aj vyhrať ich môžete vždy v utorok po 9:30. Prezrite si aj ďalšie z jej odporúčaní tu .
