V roku 1968, keď bol svet v plameňoch, ľudia v Spojených štátoch, Francúzsku, Poľsku či Československu demonštrovali alebo utekali pred tankami, vznikla v Indii – ktorá sa nedávno zbavila statusu kolónie – osada. Zastrešovalo ju UNESCO a jej cieľom bolo vytvoriť ideálne mesto.
Ľudia tu mali byť slobodní. Mali žiť v mieri a podľa Matkinho učenia stúpať k výšinám duchovna. Mesto nemalo patriť nikomu a zároveň malo patriť všetkým. Okrem iných sa doň hrnuli aj hipisáci, a tak sa aurovillská komunita každým rokom rozrastala a rozrastá sa dodnes. Katarzyna Boni vycestovala na toto výnimočné miesto, rozprávala sa s jeho obyvateľmi a istý čas tam žila, spoznávala miestne pravidlá a životný štýl.
Miestni ľudia nemajú radi výraz utópia, pretože sa spája s ideológiou, od ktorej sa má Auroville oslobodiť, ale predovšetkým je to symbol nesplniteľného sna, niečoho nereálneho, a toto mesto pretrváva a existuje. Z tohto dôvodu dávajú prednosť termínu sen.
Po Matkinej smrti sa miestna komunita začala rozdeľovať. Boli tu lepší a horší ľudia a niektorí osadníci začali byť jednoducho prenasledovaní. Okrem iného to súviselo s tým, kto prevezme vládu po zakladateľke. Ozveny udalostí, ktoré sa vtedy odohrali, však počuť dodnes. To, čo malo byť oázou pokoja, už nie je, a navyše duchovný rozmer Auroville rozbil vpád civilizácie s jej kultom peňazí a vlnou turistov.
Tipy na zaujímavé čítanie prináša do Rána na eFeMku prekladateľka a knižná publicistka Aňa Ostrihoňová. Počuť aj vyhrať ich môžete vždy v utorok po 9:30. Prezrite si aj ďalšie z jej odporúčaní tu .
