Holandský historik a novinár napísal fascinujúcu knihu o tom, ako sa mýlime, keď podliehame falošnej cynickej predstave o násilnej a zákernej podstate ľudstva.
Na vývoji nášho druhu opisuje, že spolupráci a ľudskosti vďačíme vlastne za svoje prežitie. Vyvracia psychologické štúdie a experimenty o podriadení sa autoritám a dokazuje, že na to, aby sa ľudstvo správalo konfliktne je nutné napísať scenár a zapnúť kamery, pretože v zásade sa nám násilie prieči.
Fiktívneho Pána múch o zvlčených mladých chlapcoch konfrontuje s reálnym príbehom o chlapcoch, ktorí sa na 15 mesiacov ocitli osamote na ostrove Ata, a odhaľuje aj skutočnú históriu Veľkonočného ostrova, ktorý mal byť ďalším z dôkazov ľudskej krvilačnosti.
Samozrejme pátra aj po tom, prečo a ako sa ľudia nastavení na láskavosť správajú k iným ľudským bytostiam kruto, avšak ide o situačné momenty, nie o našu prapodstatu, ktorá by bola len na chvíľku prekrytá pozlátkou civilizácie.
Bregman naozaj ponúka optimistický pohľad na svet a na ľudstvo, ktoré sa pod vplyvom cynizmu nechalo presvedčiť o opaku toho, čoho je svedkom v živote, vo chvíli, keď sa práve nepozerá na správy. Autor v závere ponúka aj praktický návod, ako sa naučiť dôverovať svojej podstate a vnímať jej prejavy.
Tipy na zaujímavé čítanie prináša do Rána na eFeMku prekladateľka a knižná publicistka Aňa Ostrihoňová. Počuť aj vyhrať ich môžete vždy v utorok po 9:30. Prezrite si aj ďalšie z jej odporúčaní tu.
