Séria listov odhaľuje detstvo maliarky Emmy Reyes, ktorá vám priblíži život v Kolumbii na začiatku 20. storočia.
Málokedy, ak vôbec, máme možnosť nahliadnuť do sveta ľudí, ktorí sa narodili do obrovskej chudoby a v detstve sa nenaučili písať. Listy kolumbijskej maliarky Emmy Reyes sú tak jedinečným svedectvom o živote v Južnej Amerike na začiatku 20. storočia.
Emma Reyes si spomína na detstvo v izbe bez okien, na hry na smetisku, Indiánov a kočovanie, ako aj na kláštor a postoj cirkevnej hierarchie k deťom, ktoré opustila matka.
Memoáre v listoch sa končia Emminým útekom z kláštora, po ktorom si našla prácu v bogotskom hoteli, kde sa naučila čítať a písať. Cez Buenos Aires, Uruguaji a Paraguaj sa nakoniec dostala do Paríža, kde sa stala “matkou” umeleckej avantgardy. Desaťročia strávila vo Francúzsku, kde sa stala priateľkou a podporovateľkou juhoamerických výtvarníkov, umelkýň a spisovateľov. Bola si blízka s Fridou Kahlo a Diegom Riverom.
Emmine listy sú fascinujúce pôvabom detského vnímania, neúprosným vykreslením ľudského charakteru, ale najmä absenciou sebaľútosti. Podobne ako na svojich kresbách v nich v pár jednoduchých líniách zachytáva očarujúci svet a spomienku naň.
Tipy na zaujímavé čítanie prináša do Rána na eFeMku prekladateľka a knižná publicistka Aňa Ostrihoňová. Počuť aj vyhrať ich môžete vždy v utorok. Prezrite si aj ďalšie z jej odporúčaní tu.
