Aňa Ostrihoňová odporúča mrazivé memoáre, ktoré sa stali jednou z najúspešnejších kníh minulého roka v USA.
S Tarou Westover som náhodou počula rozhovor, v ktorom opisovala svoje detstvo na samote v Idahu, kde vyrástla so siedmimi súrodencami na „skládke vrakov“ v „antisystémovej“ rodine, ktorá deti neposielala do školy či k lekárom, kde jedinú možnosť spoločenského vyžitia predstavovali návštevy kostola.
Najskôr ma zaujali opisy príšerných nehôd, ktoré zjavne prežila a potom aj fakt, že ako sedemnásťročná sa vzoprela a spravila prijímacie skúšky na vysokú školu a dnes má doktorát z histórie.
Áno, jej memoáre s názvom Vzdelaná sú naplnené opismi desivých fraktúr lebky, komplikovaných domácich pôrodov, popálenín tretieho stupňa liečených esenciálnymi olejmi či bolestí prerezávajúcich sa osmičiek, od ktorých jej mala uľaviť cukrová voda. „Domáca škola“ sa pre zaneprázdnenosť matky pri mladších súrodencoch obmedzila na dve učebnice algebry v pivnici a na prácu na vrakovisku. Ale jej kniha je oveľa silnejšia prístupom, ktorý si k jej napísaniu ako historička zvolila.
V realite každého človeka je pravdivým príbeh, ktorý si rozpráva sám pre seba a históriu môžeme pochopiť, až keď si vypočujeme príbeh niekoho iného a pokúsime sa pochopiť jeho optiku, a tak aj Tara Westover poprosila niektorých zo svojich súrodencov, aby jej prerozprávali svoju verziu kľúčových udalostí, ktoré v knihe opisuje. Čitatelia tak nechápu len ju, ale aj postoj jej súrodencov, a čiastočne aj rodičov.
Povedala by som, že kniha by sa mohla páčiť ľuďom, ktorí radi čítajú memoáre o detstve strávenom v nie celkom bežnom prostredí, ale fakt, že sa stala bestsellerom a získala hádam každé ocenenie za literatúru tohto žánru, dokazuje, že Tara Westover bez odsudzovania opísala extrémnu verziu príbehu, ktorý si s rodičmi prežije takmer každý dospievajúci človek.
Tipy na zaujímavé čítanie prináša do Rána na eFeMku prekladateľka a knižná publicistka Aňa Ostrihoňová. Počuť aj vyhrať ich môžete vždy v utorok. Prezrite si aj ďalšie z jej odporúčaní tu.
