Zbierka poviedok s názvom Slon mizne obsahuje sedemnásť textov, ktoré Haruki Murakami napísal v osemdesiatych a začiatkom deväťdesiatych rokov. Aňa Ostrihoňová ju predstavila v Ráne na eFeMku.
Hoci každú z nich postretol iný osud – niektoré boli vydané v časopisoch, iné adaptovali pre rozhlas a prvá z nich otvorila celú románovú trilógiu s názvom Kronika vtáčika na kľúčik, majú spoločných vykorenených, apatických rozprávačov, ktorí vyčkávajú, že sa niečo stane.
Žijú svoje životy končiaceho sa dvadsiateho storočia, keď tradíciu v japonských mestách potlačil moderný život a technológie, ktoré prišli s nástupom hospodárskeho boomu.
Haruki Murakami sa považuje za nejaponského autora: jeho postavy radšej jedia špagety ako rezance udon a prepadnúť sa rozhodnú McDonald, a nie suši reštauráciu. Počúvajú Wagnera a Herbieho Hanckoka a neznášajú „hlúpy japonský rock. Zaľúbené pesničky presladené tak veľmi, že vám zaručene pokazia chrup.“
Murakamiho poviedky však svojou absurdnosťou, nevysvetliteľnými dejovými zvratmi vystihujú niečo veľmi japonské - priepasť medzi nalinajkovaným životom zameraným na efektívnosť a produktivitu a medzi realitou, v ktorej sa ľudia naozaj pohybujú a žijú.
Tipy na zaujímavé čítanie prináša do Rána na eFeMku prekladateľka a knižná publicistka Aňa Ostrihoňová. Počuť aj vyhrať ich môžete vždy v utorok. Prezrite si aj ďalšie z jej odporúčaní tu.
